Zreštaurované truhlice rožňavských cechov odkryli svoje tajomstvá

Ako informovala Sylvia Holečková z Baníckeho múzea v Rožňave, prostredníctvom nich sa dozvedáme mnoho zaujímavostí zo života rožňavských remeselníkov. Popri cechových písomnostiach, zvolávacích tabuľkách, pečatidlách, vývesných štítoch a nádobách evidujeme 15 cechových truhlíc. Ich vyhotovenie a umelecké spracovanie záviselo od doby vzniku, dielne, majstra a v neposlednom rade aj od majetnosti cechu. Z nich každá je zaujímavým svedectvom svojej doby. Svojou výrobou, jednoduchosťou či zdobením je každá originálna.

Na čo slúžili?

„Cechové truhlice slúžili na ukladanie písomností: artikúl, protokolov, účtovných kníh, majstrovských listov, vysvedčení, vandrovných knižiek, korešpondencie a pod. Uchovávali sa v nich aj pečatidlá, zvolávacie tabuľky, sošky patrónov, korbáče či písacie rekvizity, ale aj cennosti či peniaze. Vzhľadom a výzdobou vyjadrovali prestíž cechu. Najjednoduchšie boli hladké, väčšinou však boli bohato zdobené intarziami, rezbami, cechovými znakmi či bohato okované. Obyčajne mali dva zámky a dva rozdielne kľúče, z ktorých jeden bol u cechmajstra a druhý u vicemajstra. Cechové truhlice mali aj symbolickú funkciu. Ich otvorením a zatvorením sa ohraničoval začiatok a koniec cechovej schôdze. Svoju úlohu zohrávali aj pri cechových zvyklostiach, kedy po voľbe nového cechmajstra majstri slávnostne preniesli cechovú truhlicu do domu nového cechmajstra,“ spresnila.

Reštaurovanie

V roku 2020 boli zreštaurované štyri cechové truhlice, donedávna ukryté pred zrakmi návštevníkov v depozitárnych priestoroch múzea. „Pochádzajú z 18. a 19. storočia, vyhotovené sú z dreva a v minulosti boli majetkom rožňavských cechov. Vďaka práci reštaurátora Alexandra Koreňa, ktorý sa zameriava hlavne na prenosné obrazy a oltárnu architektúru, sa truhlice zmenili na nepoznanie, ba čo viac, odkryli svoje storočia ukrývané tajomstvá. Pomocou postupov a technológií reštaurovania tento skúsený reštaurátor odhalil pôvodné vrstvy, doplnil poškodené a chýbajúce časti, ošetril kovové časti, realizoval ochranu drevnej hmoty proti škodcom a ošetrenie, retušoval výmaľby a realizoval záverečnú úpravu,“ doplnila.

Patrila zrejme cechu baníkov z Rožňavy

Najväčším prekvapením bolo odhalenie výmaľbovej dekorácie a nápisov na jednej z truhlíc. „Truhlica zdobená maľbou, na čelnej strane s nápisom Anno 1843, s baníckym znakom – prekríženým kladivkom a želiezkom a troma ružami symbolizujúcimi ťažbu zlata, striebra a medi, je medzi insígniami rožňavských cechov skutočnou raritou. V maľovanej prírodnej scenérii s vrchmi je vpravo dole viditeľný akýsi otvor, ktorý by mohol evokovať vchod do bane. Zadná strana s maľovaným nápisom poskytuje informácie o predstaviteľoch cechu. Predpokladáme, že táto truhlica mohla patriť cechu rožňavských baníkov, a tak by k zvolávacej tabuli a zástave baníckeho cechu, ktoré v historickom fonde múzea evidujeme, pribudol ďalší cechový skvost spätý s baníctvom, ktoré bolo v našom meste po stáročia rozhodujúcim činiteľom hospodárskeho a spoločenského života,“ opísala.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Foto: ilustračné