Žofia sa vracia späť: Aké záhady odhalia vedci o jej živote a smrti?

Kto by nepoznal mumifikované ženské telo Žofie Serédy v Krásnej Hôrke. Dlhší čas však bola pod drobnohľadom vedcov v hlavnom meste. Kedy presne sa vráti a aké tajomstvá odhalí? Čítajte viac...

Peter Simon
Ilustračný obrázok k článku Žofia sa vracia späť: Aké záhady odhalia vedci o jej živote a smrti?
Foto: Peter Simon / Zdroj: Dnes24.sk

Pre účely výskumu bola múmia prevezená do Bratislavy a podrobená röntgenovému vyšetreniu, CT a prípadne tiež analýze DNA. Vedci sa pokúsili určiť aj jej totožnosť, vek a príčinu úmrtia. Zisťovali i prípadné zlomeniny, ochorenia či sekundárne poškodenia na tele a podľa tvaru lebky plánujú zrekonštruovať podobu tváre.

„Výskum tela a reštaurovanie sarkofágu Žofie Serédy sú súčasťou prípravy novej expozície hradu Krásna Hôrka a reprezentatívnej výstavy Žofia – Pani Krásnej Hôrky. Mumifikované telo Žofie Serédy sa po dlhom čase strávenom vo výskumných laboratóriách Slovenskej akadémie vied a Katedry antropológie PF UK v Bratislave prevezie do kaštieľa v Betliari dňa 11. mája 2016 cca o 13:00 hod.,“ uviedla Judita Krajčiová z múzea v Betliari.

Ako dodala, prevoz sa uskutoční v klimatizovanom vozidle pri dodržaní všetkých postupov, ktoré sú nutné pre bezpečnú prepravu vzácnych múzejných exponátov takéhoto druhu. „Vďaka mikrobiologickému a antropologickému výskumu dostaneme odpovede na všetky otázky a dohady týkajúce sa jej totožnosti, veku, roku a príčiny úmrtia, spôsobu mumifikovaniu tela v minulosti a jeho zachovania v budúcnosti či DNA. Výsledkom bádania antropológov je aj rekonštrukcia tváre. Výsledky výskumu sa odprezentujú na tlačovej konferencii, ktorá bude pred slávnostným otvorením výstavy Žofia – Pani Krásnej Hôrky dňa 9. júna 2016,“ dodáva Krajčiová.

Pripravujú novú expozíciu

Sarkofág sme otvorili po niekoľkých desaťročiach z viacerých dôvodov. Jedným z nich je skutočnosť, že jeho stav aj pri pohľade voľným okom nie je dobrý a je potrebné reštaurovať ho. Pripravujeme tiež novú expozíciu hradu, takže antropologický, historický a umelecko-historický výskum, ktorý bude prebiehať, je dôležitý aj z tohto hľadiska,“ informoval historik umenia a riaditeľ Múzea Betliar Július Barczi.

Spôsob mumifikácie

Výskum môže priniesť odpovede aj na ďalšie otázky. Podľa riaditeľa je totiž otázne, či bolo telo prirodzene mumifikované, nakoľko odborníci tvrdia, že v takomto stave sa ľudské pozostatky uchovajú len v dôsledku zámernej mumifikácie, a nie prirodzeným spôsobom. „Podľa archívneho dokumentu sa telo zachovalo, pretože naň kvapkala vápenatá voda, ktorá mu upchávala póry. Tento záznam pochádza z kanonickej vizitácie v roku 1828 a je otázne, či tomu môžeme veriť,“ konštatoval riaditeľ s tým, že zrejme to nebude pravda a telo bolo asi mumifikované podobne ako ostatné aristokratické pozostatky.

Foto: ilustračné

Zdroj: Dnes24.sk