Známy telocvikár Zolo (33) z Rožňavy v ROZHOVORE: Od detstva som mal blízko k športu

Zoltán Breuer (33) z Rožňavy nepochádza z učiteľskej rodiny. Dokonca ešte ani počas štúdia na vysokej škole nebol jednoznačne rozhodnutý, či ísť učiteľskou dráhou. Lákalo ho i podnikanie. V tom čase už pôsobil ako futbalový tréner detí, no nemyslel si, že ostane verný práci s deťmi. Teraz by však nemenil. Prečítajte si rozhovor so známym pedagógom z nášho mesta.

Prečo si si vybral práve taký predmet, aký učíš?

Telesnú výchovu som si vybral, lebo od detstva som mal blízko k športu a to hlavne k futbalu, ktorý hrám už od svojich šiestich rokov. Chcel som byť profesionálnym futbalistom, ale môj sen sa rozplynul počas vysokej školy, kedy som bol hráčom DUKLY Banská Bystrica B a pochopil som, že sa futbalom nebudem môcť živiť. Momentálne si rozširujem kvalifikáciu o ďalší predmet – geografiu. Dvojročné štúdium v Žiline už mám úspešne za sebou, potrebujem ešte zložiť štátnu skúšku.

Ako si spomínaš na svoje začiatky?

Spomínam si akurát nato, že som sa v začiatkoch musel naučiť kopec administratívnych úkonov, ktoré pôsobenie na pozícii učiteľa tiež obnáša.

Čo je pre teba na povolaní učiteľa najkrajšie?

U mňa z pohľadu telocvikára je pre mňa najkrajšie, keď pozorujem u detí ako športovo napredujú. Preto veľa mimoškolských ale aj školských aktivít mám práve na 1. stupni. Tam je u detí viditeľný najväčší posun. Veľmi rád spoznávam nových ľudí a prácou učiteľa som ich spoznal už veľké množstvo.

Dnes sa veľa hovorí o obezite u detí. Si telocvikár, pozoruješ taký trend?

Áno, stretávam sa s tým bohužiaľ aj na našej škole. Nemyslím si však, že je to v nejakom enormnom množstve. Ale pravdou je, že problémom súčasnosti je, že väčšina detí buď sedí doma pri počítači, alebo visí na sociálnych sieťach na mobile. Za mojich detských čias, keď sme chceli byť s kamarátmi v kontakte, museli sme sa stretnúť a tam už vznikali nápady ako tráviť spoločný voľný čas v pohybe. No myslím si, že pre každého z nás, keby sme boli deťmi dnes, by bolo obtiažné nepodľahnúť sile sociálnych sietí.

Na ZŠ Akademika Jura Hronca máme vytvorené perfektné podmienky pre trénovanie a cvičenie. Organizujeme a zapájame sa do množstva športových podujatí, kde sa môžu deti ukázať aké sú športovo zdatné. U nás na škole nemáme problém s tým, že by deti neradi športovali. Veľa robí rodinné zázemie a stimul ale tiež motivácia dieťaťa a pochvala učiteľom počas hodín v škole.

Zažil si za tých pár rokov na učiteľskom fleku aj niečo milé, čo ťa príjemne prekvapilo?

Milých zážitkov a chvíľ bolo veľmi veľa. Sú to najmä momenty, keď vyhráme nejakú športovú súťaž. Ale najviac čo ma zatiaľ prekvapilo a nesmierne potešilo, bol postup s mojimi futbalistami z prvého stupňa na majstrovstvá Slovenska MCdonald cup, kam sme sa dostali spomedzi 900 škôl a obsadili celkové siedme miesto.

Zažili si aj niečo také, na čo spomínaš nerád?

Asi nebola taká chvíľa, na ktorú nerád spomínam. Možno zranenia, ktoré sa bohužiaľ počas hodín stali a neboli príjemné, ako rozbitá hlava, zlomená ruka, noha, vykĺbené rameno. Ale radšej ani nespomínam, nie že opäť niečo privolám.

Hovorí sa, že z učiteľského platu sa nedá vyžiť. Čo ty na to?

Či sa dá vyžiť z učiteľského platu je veľmi ťažká otázka, lebo poznám rodiny, ktoré dokážu vyžiť aj keď obaja rodičia zarábajú minimálnu mzdu. Ale či toto je účelom žitia, no neviem. Pre mňa vyžiť znamená to, aby som nemusel pozerať do peňaženky, keď idem do obchodu a môžem si kúpiť to, na čo mám práve chuť a nie čo len nevyhnutne potrebujem. Ďalej, aby som dokázal deťom nasporiť na ich štúdia, aby sme si s rodinou vedeli dopriať letnú i zimnú dovolenku. Bývanie v nejakom domčeku s veľkou záhradou. Pracujem na tom, aby som si všetko z tohto dokázal splniť. Keď mám byť úprimný, to sa z učiteľského platu tak ľahko nedá. Toto všetko by som prial úplne každému, nech žije svoj život a nie len ho prežíva.

Získal si aj nejakú zlú skúsenosť so študentmi?

So študentmi som nemal zatiaľ zlú skúsenosť a myslím si, že ani nebudem mať, nakoľko nie som konfliktný človek. A veľakrát dokážem pochopiť aj rôzne nálady a výstupy žiakov. Zvykne ma len zamrzieť, ak talentované deti svojim talentom mrhajú, a tiež ak dáte žiakovi množstvo šancí, prejavíte dôveru, no napokon vás sklame.

Ako využívaš svoj voľný čas, keď neučíš?

Využívam tento čas na rôzne aktivity so svojou milovanou rodinou, či už s partnerkou a deťmi, rodičmi, bratom, kamarátmi. Tiež podnikám a spolupracujem s jednou spoločnosťou, táto činnosť tiež vypĺňa voľný čas.

Foto: ilustračné