Zamerané na múzeum v Betliari: 5 pokladov, ktoré v ňom môžete nájsť, FOTO
Historické múzeum Andrássyovcov v Betliari sa môže pochváliť tisíckami najrôznejších exponátov, ktoré stoja za videnie. Zamerali sme sa na päticu z jeho vzácností.
Špecializované umeleckohistorické múzeum patrí v súčasnosti k najvýznamnejším a zároveň najnavštevovanejším pamiatkam na území Slovenska. Múzeum pri Rožňave navštívil aspoň raz snáď každý Rožňavčan. Za jeho múrmi sa nachádzajú rôzne pozoruhodné exponáty. Návštevník sa vďaka nim môže aspoň symbolicky vydať na cestu časom. Vybrali sme spomedzi nich presne 5 zaujímavostí.
Ako uviedla kultúrno – propagačná manažérka múzea, Judita Krajčiová, top päť exponátov, momentálne nie sú v expozícii. „Prsteň mohli návštevníci vidieť na výstave šperkov v roku 2014, skriňu a habánsku misu aj meč na výstave Žofia – Pani Krásnej Hôrky. Maľba bola aj bude súčasťou expozície hradu Krásna Hôrka,“ spresnila Krajčiová.
V múzeu je celkovo do 26 tisíc zbierkových predmetov (vrátane kníh z knižnice).
„Ochrana týchto predmetov je veľmi dôležitá, preto sa denne kontroluje teplota aj vlhkosť pri uskladnení týchto predmetov v depozite aj v expozícii. Múzeum pristúpilo z dôvodu ochrany exponátov pred denným svetlom aj k zatváraniu okeníc. Samozrejme z dôvodu ochrany zbierkových predmetov s nimi pracovníci múzea manipulujú len v bielych rukaviciach,“ dodala dôležitú informáciu Krajčiová.
Poďme sa však teraz spoločne pozrieť, ktoré exponáty sú pre verejnosť tie naozaj top. Pri našej návšteve sme sa túto otázku opýtali aj múzejníkov, no oni s úsmevom uviedli, že všetko berú ako celok, čiže pre nich je top celá expozícia a zoznam zostavovali ťažko.
Zlatý prsteň
Zlatnícku zbierku hradu Krásna Hôrka a kaštieľa Betliar budovalo viacero generácií Andrássyovcov. Prstene, náramky, náhrdelníky, manžetové gombíky, brošne, kravatové ihlice patrili jednak k výbave členov tohto významného rodu, ale aj k vzácnostiam, ktoré cieľavedome zbierali. K takým patrí aj zlatý prsteň, kombinovaný so striebrom a s očkami z almandínu a krištáľu, ktorý má v očku reliéfny portrét Františka II. Rákócziho. Prsteň vyhotovili okolo roku 1700 v neznámej uhorskej dielni.
Vzácna skriňa
K vzácnostiam zbierkového fondu múzea bezpochyby patrí rozmerná neskororenesančná skriňa, ktorú mohli návštevníci vidieť v izbe Žofie Serédyovej v tzv. Rákócziho trakte na hrade Krásna Hôrka. Do povedomia ľudí sa zapísala ako svadobný dar Františka Rákócziho II. Žofii Serédyovej, manželke kuruckého generála baróna Štefana Andrássyho. Túto ústnu tradíciu posilňuje aj súpis predmetov uložených na hrade Krásna Hôrka, vyhotovený Jozefom Mihalikom v roku 1912. Podľa iných tradícií bola skriňa koncom 17. storočia súčasťou inventára hradu Hrušov v Tekovskej stolici, ktorý bol v tom čase majetkom Rákócziovcov.
Rámcovo možno vznik skrine datovať do obdobia prelomu 17. a 18. storočia. Nevylučuje sa však mladší pôvod nadstavca skrine s maľbou biblických (bájnych) postáv v krajinke. Túto domnienku potvrdzuje aj inventár skrine, ktorý sčasti obsahoval aj predmety, viažuce sa k osobe grófky Márie Andrássyovej – Festetichovej (1770 – 1828), iniciátorky stavebných úprav po požiari hradu v roku 1818.
Objekty, ktoré v nej pôvodne umiestnili (krucifix, ľudská lebka, a pod.) evokujú myšlienky o jej pôvodnom využití. Skriňa bola v roku 1995 reštaurovaná a prezlátená, v roku 2012 bola počas evakuácie po požiari hradu mierne poškodená.
Vyzdobená misa
Početná zbierka keramiky, skla a porcelánu Andrássyovcov má aj maľovanú misu a džbán, ktoré sú habánskou prácou. Habáni – alebo tiež novokrstenci, vytvárali v 16. storočí na území Švajčiarska, Rakúska, Moravy a terajšieho západného Slovenska komunity, tzv. habánske dvory, zamerané na výrobu keramiky. K vzácnostiam zbierky patrí aj táto habánska misa s pestrou maľbou tulipánov a vtákov z roku 1686. O niečo bohatšiu výzdobu má habánsky džbán s menom objednávateľa Stefan Ostatnik a vročením 1754. Džbán z dôvodu ľahšej a bezpečnejšej manipulácie oplietli mosadzným drôtom.
Šabľa Zápoľského
Šabľa s pošvou má na 90 cm dlhej čepeli vyrytý nápis Joh. de Zapolya. Oceľová čepeľ šable mohla byť podľa tohto nápisu vyhotovená v 16. storočí, v období, ktoré charakterizovalo dvojvládie – sedmohradského kniežaťa Jána Zápoľského a Ferdinanda I. Habsburga. Pošva je zdobená mosadzou a s najväčšou pravdepodobnosťou vznikla v 18. storočí. Požiar hradu v roku 2012 šabľu vážne poškodil a po zreštaurovaní Technickým múzeom v Brne bude opäť súčasťou novej hradnej expozície.
Portrét kráľa
K najstarším dielam výtvarného umenia v zbierkach Andrássyovcov patrí portrét anglosaského kráľa Osvalda od talianskeho – pôvodom benátskeho maliara Jacopa Barbariho (1460/70 – pred 1516), o čom svedčí vročenie 1500 a autorova signatúra v podobe tyče s dvomi hadmi. Maliar na lipovej doske zobrazil temperovou farbou panovníka, ktorý vládol v 7. storočí. Pre svoj zbožný život, šírenie kresťanstva a zakladanie kláštorov bol svätorečený. Na portréte ho vidieť s palmovou ratolesťou, žezlom, ríšskym jablkom, havranom, držiacim v zobáku prsteň. Havran s prsteňom boli tým symbolom, ktorý spôsobil mylnú interpretáciu portrétovaného.
Zoznam zostavila historička Mgr. Silvia Lörinčíková, PhD., a zástupkyňa riaditeľa Mgr. Tímea Mátéová.
