Peter Simon Správy

ZÁBERY z Rožňavy plné nostalgie: Spomínate ešte na našich baníkov?

Pozrite si jedinečné snímky lokalít z nášho mesta, ktoré sú už dávno minulosťou alebo chátrajú. Okrem baníckych budov na nich nájdete aj členov baníckej dychovky, či samotných baníkov pri práci.

Ilustračný obrázok k článku ZÁBERY z Rožňavy plné nostalgie: Spomínate ešte na našich baníkov?
19
Galéria

Rožňava sa postupom času mení, niektoré stavby pribúdajú, iné zas zanikajú či menia svoju tvár. My Vám teraz exkluzívne prinášame fotky s baníckou tematikou. Tí skôr narodení si môžu zaspomínať a tí neskôr sa môžu pozrieť, ako to vyzeralo v časoch slávy baníctva v Rožňave.

Niečo z histórie

Ako informovala v odbornom texte Gabriela Kolesárová z Baníckeho múzea v Rožňave, o počiatkoch banskej činnosti v Rožňave a jej okolí sa písomné údaje nezachovali. Avšak hmotné nálezy z okolia dokladujú, že ťažba a spracovanie rúd sa tu vykonávalo už na prelome nášho letopočtu. Banícku činnosť umožňovali bohaté náleziská rôznych rúd, drahých a farebných kovov a železa. Za najstarší získavaný kov sa pokladá zlato, ktoré sa tu ryžovalo v alúviu Zlatého potoka pod Volovcom a potoka Drázus v intraviláne Rožňavy.

Získavanie rúd z východov rudných žíl na povrch má svoje počiatky v dolinách pod Volovcom a na juhovýchodných svahoch Tureckej a Banskej strany.

Popri baniach, ktorých hlavnou súčasťou boli štôlne i malé šachty, vznikali v okolí početné zariadenia na úpravu a spracovanie rudy. V 16.storočí sa v Rožňave ťažilo hlavne zlato, striebro a meď. V druhej polovici 17. storočia sa začala ťažiť vo väčšom rozsahu železná ruda.

Koncom 19. storočia mala na rozvoj tunajšieho baníctva rozhodujúci vplyv rodina Andrássyová, ktorá vlastnila v Rožňave a okolí rozsiahly banský majetok a osem železiarní v údolí rieky Slaná. Postupne sa ťažba železných rúd a železiarska výroba v okolí Rožňavy koncentrovala do rúk Rimamuránsko-šalgótarjánskej železiarskej účastinnej spoločnosti, založenej 21.3.1881, so sídlom v Budapešti.

„Spoločnosť RIMAsa rozhodla roztrúsený banský majetok na Banskej strane sústrediť do jedného miesta.V r.1901 – 1904 vyrazila 2300 m dlhú dedičnú štôlňu Sadlovský, ktorou spojila ložiská rúd na Banskej strane s ložiskami na Tureckej. Do roku 1909 vybudovala pred ústím dedičnej štôlne úpravnícke prevádzky, administratívne budovy, zdravotné stredisko, obchody, školu a byty pre úradníkov a technikov,“ informuje v texte Gabriela Kolesárová.

Ako doplnila, popri spoločnosti RIMA bol druhým najvýznamnejším podnikateľom v baníctve železných rúd v Rožňave Uhorský štát (erár), ktorý vlastnil banské polia na svahoch Tureckej. Štátne bane získali dobývacie právo na žile Štefan, a v roku 1843 odkúpili najväčšiu rudnú žilu na svahu Tureckej, ktorú pomenovali Bernardi. Za svoje sídlo si vybrali Nadabulu, kde pred ústím štôlne Štefan vybudovali povrchové objekty a osadu pre baníkov a technikov. V roku 1895 začali raziť dedičnú štôlňu Lukáč-Ladislav dlhú 3000 m, ktorá v podzemí po vyrazení spojila ložiská rúd Nadabula – Rudná. Rudu vyťaženú v Rudnej tak mohli prepravovať na spracovanie do gravitačnej úpravne v Nadabule priamo pod zemou.

Pozrite si fotky, ktoré pripomínajú už zašlú slávu baníctva v našom meste. Okrem toho v galérii nájdete aj ďalšie zábery z Rožňava bane, či blízkej Nadabulej.

Po roku 1945

Po 2.svetovej vojne boli obidve spoločnosti znárodnené. Všetok banský a železiarsky majetok sa stal majetkom štátu a dostal sa pod národnú správu. V roku 1946 bol zriadený národný podnik Železorudné bane, ktorého sídlom sa stala Spišská Nová Ves.

V rámci podniku bol vytvorený okrem iného nový závod Rožňava, ktorého súčasťou sa stali baňa Rožňava, baňa Rudná, baňa Mária, ako aj odlúčené bane v Rožňavskom Bystrom, Licinciach, Hrádku, Rákoši a lom v Gombaseku. Súčasťou závodu boli aj gravitačná úpravňa, pražiareň a aglomerácia.

Po roku 1950 začala v Rožňave rozsiahla investičná výstavba jednotlivých banských úsekov v rámci závodu Železorudné bane, n.p. Rožňava. Zabezpečila sa hĺbková otvárka a modernizácia jednotlivých banských úsekov. Postupne boli rušené neefektívne prevádzky, zároveň však boli otvorené aj nové bane, či výrobné zariadenia. Banská činnosť sa zredukovala na ťažbu sideritových rúd na Rožňava Bani (žily Bernardy, Sadlovský, Štefan, Mier) a komplexných Fe-Cu rúd na Mária bani. Okrem toho ťažil závod Rožňava do r.1988 Hg rudy na odlúčenom úseku Rákoš.

Na prelome 80.a 90. rokov sa ešte ťažili zásoby na žilách Sadlovský, Rudník a Kliment, pričom už od začiatku 80. rokov boli tieto zásoby evidované ako nebilančné. Vyplývalo to z nepriaznivých ložiskových pomerov a vysokých nákladov. Po roku 1989 došlo v dôsledku útlmu baníctva postupne k likvidácii celého závodu Rožňava baňa a v rožňavskej ťažobnej oblasti boli zatvorené všetky banské úseky.

Poznámka redakcie: Fotky (zdroj: Banícke múzeum) sú poskytnuté len na účel tohto článku a sú majetkom Baníckeho múzea v Rožňave. Ďalšie ich publikovanie je zakázané.

Autor odborného textu: Gabriela Kolesárová

Obrazom: Unikátne zábery, keď prekvitalo baníctvo
19
Galéria
Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie