Ilustračný obrázok k článku Vzácny endemit sa udomácnil v Slovenskom krase: Je len jeden spôsob, ako ho zbadať
Zdroj: TASR

Vzácny endemit sa udomácnil v Slovenskom krase: Je len jeden spôsob, ako ho zbadať

Sadleriánka panónska je malý endemický druh ulitníka, ktorý žije v citlivých ekosystémoch krasových vyvieračiek na území Slovenského krasu.

Správy
Správy

Vzácny endemit sa udomácnil v Slovenskom krase: Je len jeden spôsob, ako ho zbadať

Sadleriánka panónska je malý endemický druh ulitníka, ktorý žije v citlivých ekosystémoch krasových vyvieračiek na území Slovenského krasu.

Ilustračný obrázok k článku Vzácny endemit sa udomácnil v Slovenskom krase: Je len jeden spôsob, ako ho zbadať
Zdroj: TASR

Najväčším rizikom sú pre ňu najmä ľudské aktivity. Uviedol to zoológ Správy Národného parku (NP) Slovenský kras Milan Olekšák.

Chránený druh

Sadleriánka panónska je endemitom a súčasne i chráneným živočíšnych druhom európskeho významu. Živí sa riasami a jej biotopom sú výlučne krasové vyvieračky. Ide o miesta po obvode krasových planín, kde na povrch vyviera voda, ktorá predtým presiakla planinovým územím. Zväčšia ide len o veľmi krátky úsek prostredia, kým sa vyvieračka nevleje do väčšieho vodného toku.

Je to ulitník, ktorý žije vo vodnom prostredí a jeho veľkosť nedosahuje zväčša ani tri milimetre. Pre laickú verejnosť je viditeľný vtedy, keď sa skloníme nad krasovú vyvieračku a poriadne si obzrieme skaly, drevo, alebo rastliny. Na nich môžeme vidieť drobné bodky,“ priblížil Olekšák.

Citlivý biotop

Z hľadiska ochrany prírody sú krasové vyvieračky veľmi citlivým biotopom. Najväčším ohrozením pre sadleriánku panónsku je človek, ktorý aj historicky vyvieračky využíval ako zdroj vody. Tento malý endemit žije vo väčšine zo 40 krasových vyvieračiek na území Slovenského krasu a jeho výskyt je masový. Na jeden meter štvorcový možno nájsť desiatky až stovky jedincov.

Sú vyvieračky, kde ich máme v tisícoch. Vo veľmi dobrom stave sú krasové vyvieračky v lokalitách Teplické stráne, Plešivské stráne a Kečovské škrapy. V trochu horšom stave je populácia v rámci územia európskeho významu Brzotínske skaly a Plešivská planina,“ doplnil Olekšák.

Početnosť sadleriánky panónskej monitoruje Správa NP Slovenský kras od roku 2013, v rámci jej ochrany sa zameriava skôr na jednotlivé lokality ako aktívnu ochranu samotného druhu. „Aj v súčasnosti prebieha rozširovanie vyhlásenia chránených území v rámci NP z dôvodu ochrany ekosystémov krasových vyvieračiek v južnej časti územia Slovenského krasu,“ uviedol Olekšák.

Témy, ktoré hýbu Slovenskom:

Zdroj: TASR
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín