Tri zaujímavé obce z Gemera toho skrývajú mnoho: TOTO ste o nich zrejme netušili
Dediny okolo nášho mesta skrývajú všakovaké známe i menej známe zaujímavosti, ktoré sa rozhodne oplatí vidieť na vlastné oči.
Mnohé archeologické náleziská
Zaujímavosťou je, že samotná obec Slavec vznikla v 13. storočí vyčlenením z Brzotína. Podobným osudom prešli aj blízka obec Vidová, ktorá momentálne patrí k samosprávne Slavcu, osada Gombasek a osada Hámor, ktoré sú miestnymi časťami obce Slavec. V histórii obce sú známe aj mnohé archeologické náleziská. Spomenúť je treba Maštaľnú jaskyňu, jaskynné sídlo z mladšej doby kamennej, doby bronzovej a staršej doby železnej. V údolí Slanej, v úrovni kameňolomu bol zas objavený ojedinelý archeologický nález kamenného nástroja oštepu zo staršej doby kamennej a v katastri obce sa našlo paleolitické a neolitické osídlenie bukovohorskej kultúry. Cez obec prechádza aj hlavný železničný ťah Košice – Zvolen a medzinárodná cesta.
Zabudnuté miesta na východe: 5 obcí, ktoré lákajú úžasným prírodným bohatstvom
Dedinku zasiahol mor
Obec Gočovo leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Na severe susedí s obcou Vlachovo a na juhu s obcou Nižná Slaná. Vznikla ako pastierska osada asi v 14.storočí, písomne sa prvýkrát spomína v roku 1427 v daňovom výkaze. V druhej polovici 16. storočia okolo roku 1570 sa počas tureckých nájazdov vyľudnila. Plienenie Turkov prežilo len 8 rodín. Ďalšia pohroma prišla v rokoch 1709–1710 v podobe moru. V cirkevných kronikách je zaznamenané, že epidémia si vyžiadala takmer 600 životov z Gočova a Vlachova.
Od 18. storočia bol v obci aj hámor. Súpis obyvateľstva z roku 1828 zaznamenal v obci 76 domov a 607 obyvateľov. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali jednoduchým roľníctvom, ovčiarstvom, chovom dobytka, ťažbou a spracovaním dreva, výrobou kolies, uhliarstvom a baníctvom. V súčasnosti má obec Gočovo 375 obyvateľov.
Centrum obce tvorí malé námestie s parkom a pomníkom padlých v SNP. Dominantou námestia je Evanjelický kostol postavený v roku 1594. Veľmi významnou aj hodnotnou časťou je drevený vyrezávaný barokový oltár z roku 1761. V obci pôsobí spevácky zbor " GOČOVAN ". Zbor vznikol v roku 1981 pri príležitosti stého výročia narodenia akademika Jura Hronca.
Dvojvežový kostol a iné zaujímavosti
Vznik a dejiny obce Krásnohorská Dlhá Lúka sú úzko zviazané na hradné panstvo Krásna Hôrka. Vyvinula sa okolo majera a patrila k panstvu Krásna Hôrka. Ústredné postavenie hradu Krásna Hôrka ešte aj v 15. storočí je zvýraznené, lebo v zozname daní z roku 1427 jednotlivé domy pre Podhradie, Dlhú Lúku a Paču sa uvádzajú pod menom Krásna Hôrka.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1338 (Hoziureth). Názov obce v priebehu dejín sa v podstate nemenil: 1773 Kraszna-Horka-Hosszúrét, 1808 Dluhá Lúka, 1920 Dlhá Lúka, 1927 Krásnohorská Dlhá Lúka, maďarsky Krasznahorkahosszúrét. Dominantou dedinky je dvojvežový jednoloďový kostol. Veže sú dekorované horizontálnou pásovou rustikou.
V katastri obce bola v roku 1964 objavená Krásnohorská jaskyňa, v ktorej nájdete jeden z najvyšších kvapľov na svete (32,6m). V obci sa často organizujú rôzne kultúrne podujatia a obec navštevujú turisti aj zo vzdialenejšieho Maďarska, a iných štátov.
Foto: ilustračné