Spoveď Nikolety (24) z Rožňavy o práci opatrovateľky za hranicami: Lákala ju zmena krajiny a lepší zárobok

Prečo ste sa rozhodli ísť pracovať do zahraničia?
Tak určite kvôli lepšiemu zárobku. Lákala ma predstava, že si budeme môcť lepšie žiť. A myslím, že aj zmena krajiny.

Aké boli vaše začiatky?
Žačiatky boli ťažké a stresujúce. Neprešiel deň, keď som si nepoplakala. Mala som chuť to celé vzdať a ísť domov. Chýbala mi rodina a samozrejme aj domov. Ale vždy som myslela na to, že som silná a mám motiváciu.

Teraz je to už lepšie keď odchádzate?
Postupom odrobených rokov sa to určite zlepšilo. Strach opadol, z cestovania a z práce sa stala samozrejmosť. Už viem, kde a do čoho idem. Rodina mi chýba stále, ale už sme si zvykli. Našťastie existujú vymoženosti ako Skype alebo Facebook (úsmev).

Uvažovali ste už o tom bývať v Rakúsku?
Často nad tým uvažujem, pretože je to tu úplne odlišné ako na Slovensku. Ľudia tu majú väčšie istoty a možnosti. Je tu výborná možnosť na úrovni vyškoliť svoje deti. Zdravotníctvo je ukážkové a sociálny systém krajiny tiež.

Uvažovali ste už aj nad tým prestať tam pracovať a vrátiť sa na Slovensko?
Áno, uvažovala som aj nad touto možnosťou, no vždy len na malú chvíľu. Zvykla som si už na určitý štandard. Ten by som na Slovensku nemala.

Je rozdiel pracovať v Rakúsku a pracovať na Slovensku?
Je to veľký rozdiel. Hlavne finančný.

Prečo ste si vybrali práve prácu opatrovateľky?
Nebudem sa pretvarovať a poviem to narovinu, kvôli dobrému zárobku za "krátku dobu'' . Vyhovujú mi 2 týždne práce a potom 2 týždne doma. Môžem sa naplno venovať svojim blízkym a spoločným aktivitám.

Máte nejakú zaujímavú, milú skúsenosť?
Taká veselšia príhoda bola, keď sa posudkový lekár opýtal babky, či ma pozná. Odpovedala, že áno poznám ju. Lekár sa opýtal, že odkiaľ a babka povedala, že sme boli spolužiačky na strednej škole (smiech).

Mali ste už aj negatívnu skúsenosť s opatrovaním. V koľkých rodinách ste boli?
Negatívne skúsenosti som samozrejme mala, ako asi každá opatrovateľka. No z každej som sa niečo naučila. Bola som už v štyroch rodinách, momentálne som už skoro desať mesiacov vo Viedni.

Čo vám lezie na vašej práci najviac na nervy?
Asi ten každodenný stereotyp. Nikdy sa nedeje nič zaujímavé a nové. Posledné dni mi už lezie na nervy aj pacientka.

Máte tam kamarátky, alebo niekoho, s kým sa stretávate?
Nie, nestretávam sa s nikým, nakoľko nemám osobné voľno a ani vychádzky. Som 24 hodín s babkou. Ale mamina a kamarátka pracujú tiež v Rakúsku, tak si medzi sebou volávame. Vždy sa na to teším, lebo sa môžem vyrozprávať. Zlepší mi to náladu a dodá mi to energiu. Stáva sa, že keď ma vidí nejaká pani s babkou, tak sa prihovoria, či som opatrovateľka.

Ďakujeme Nikolete za rozhovor a želáme jej veľa úspechov v práci aj osobnom živote.

Foto: archív Nikoleta