Silvia (27), letuška z Rožňavy: Cestovanie učí k tolerancii

Zdroj: Dnes24.sk

Silvia má 27 rokov. Narodila sa v Rožňave, skončila bilingválne gymnázium v Košiciach a neskôr vysokú školu turizmu až v ďalekej Barcelone. Od roku 2012 pracuje v Španielskej aerolinke Vueling, ako vedúca letušiek. Ako nám na začiatok prezradila, žije v krásnej prímorskej rezidenčnej časti Gava Mar, 5 minút autom od letiska. Deti zatiaľ nemá, no je šťastne zadaná. Prečítajte si rozhovor so Silviou, ktorá nám toho prezradila naozaj neúrekom.

Ako ste sa vlastne dostali ku profesii letušky, bol to taký malý sen od detstva, alebo to prišlo náhodne?

Vždy ma fascinovali lietadlá, vrtuľníky, lode a hlavne som vždy túžila cestovať. Keď som bola malá, nebolo tak ľahké a možné cestovať ako teraz a hlavne letenky boli drahé a cestovať zo Slovenska cez oceán takmer nemysliteľné. Stále som bola ponorená v časopisoch a čítala dobrodružné články o cestovateľoch, ktorí s ruksakom na chrbte precestovali celý svet. Teraz na to so smiechom spomínam. Sny je možné plniť, a keď po niečom veľmi túžite, tak to napokon aj dosiahnete. Za letušku som študovala pol roka na jednej škole, na čo ma nahovoril vtedy môj bývalý kolega, ktorý sa nakoniec k lietaniu nikdy nedostal. Poslala som prihlášku do jednej, v tom čase menšej leteckej spoločnosti, ktorá sa za niekoľko rokov dopracovala k najväčšej v Španielsku. Prešla som pohovorom, a tak sa začala moja éra letušky.

V čom spočíva vlastne vaša práca, je to len obsluha pasažierov? Alebo aj niečo iné?

V mojej spoločnosti sú veľmi prísni na výber personálu. Vedúci kabíny píšu hodnotenia letušiek, na základe ktorých letuškám obnovujú zmluvy, alebo dokonca ukončia pracovný pomer. Vďaka takým hodnoteniam ma zavolali na pohovor na pozíciu vedúcej kabíny, ktorou som úspešne prešla a odvtedy vykonávam post vedúcej, a taktiež som dostala trvalý pracovný pomer.

Práca v koordinácii letušiek v lietadle, koordinácii práce medzi pilotmi a letuškami a v koordinácii medzi dispečerom, ktorý spája personál na zemi s lietadlom. Dá sa to nazvať, že sa v prvom rade staráme o bezpečnosť letu a reakcie v každej situácii. Pred letom som ešte zodpovedná za kontrolu papierov a dokumentov pre mojich kolegov a skontrolovať, či sú pripravení na let. Prejdem si ich vedomostné poznatky, ako napríklad postup pri nepredvídaných udalostiach, pri evakuácii lietadla, pri podozrení na bombu, a aj pri použití kyslíkových masiek. Potom sa ešte pripravíme na daný deň, počasie, špecifiká letiska, kde smerujeme a na pasažierov. Musíme zabezpečiť odlet v čas, a v neposlednom rade sme tvárou spoločnosti a musíme dbať o náš výzor.

Lietate po svete, aké to je spoznávať krajiny, ľudí?

Pre mňa najkrajšia robota, ktorú by som nemenila. Nemáme rutinu, každý deň noví kolegovia, vždy je o čom rozprávať, na čom sa smiať, nové destinácie a nový pracovný čas. Moja spoločnosť lieta po Európe a pár štátov mimo nej. Ale môžeme cestovať po svete takmer so všetkými svetovými spoločnosťami za znížené ceny, čo všetci využívame počas prázdnin. Milujem spoznávať ľudí. Každá ľudská bytosť má niečo jedinečné. Z ľudí si beriem vždy to dobré a snažím sa stále rásť a zlepšovať sa po osobnej aj profesionálnej stránke. Zbožňujem spoznávať kultúry a vidieť aj iný pohľad na vec.

Je neuveriteľné ako mi spoznávanie iných kultúr otvorilo oči. Cestovanie taktiež učí k tolerancii. Tolerovať iné vierovyznanie, sexuálne orientácie atd. Ľudia často zvyknú porovnávať, ktorý národ je lepší alebo horší a ich zvyky. Ja by som povedala, že sú iné/rozdielne, ale ani lepšie ani horšie.

Taktiež ma táto práca naučila pracovať v skupine a prispôsobiť sa. Vďaka tejto robote som navštívila miesta, o ktorých by som ani nesnívala. Moje najkrajšie momenty sa spájajú práve s cestovaním. Tie dobrodružstvá sú neopísateľné, a aj ľudia, s ktorými sa vám skrížia cesty. Každý má nejakú vášeň, tou mojou je cestovanie.

Máte čas počas letov v danej krajine, letovisku navštíviť aj nejaké miesta?

Každý deň máme minimálny čas medzi letmi, večer po letoch sa všetci vraciame domov k rodinám. Raz za čas nás pošlú späť 3–4 dni mimo domu. Vtedy zvykneme počas voľného čašu zísť do mesta alebo niečo s kolegami podniknúť.

Chýba vám Rožňava, a čo najviac v našom meste, máte čas prísť aj domov, alebo sú pracovné povinnosti prednejšie?

S Rožňavou sa mi spájajú krásne spomienky, dá sa krásne kultúrne vyžiť, sú tam mnohé aktivity a krúžky pre deti. Často nechodím pretože doma sú už iba moji starí rodičia, rodina žije mimo, priatelia a bývalí spolužiaci sú tiež rozlietaní po svete. Mesiac voľna do roka využívam na cestovanie, mám našťastie veľa dní voľna do mesiaca, vtedy dôjdem domov na otočku.

Čo sa vám najviac na vašej profesii páči, a čo naopak, ak by ste mohli tak to zmeníte?

Pozitív má mnoho. Veľa dní voľna do mesiaca, plat, lacné letenky, žiadna rutina, možnosť pracovne rásť, cestovanie, spoznávanie kultúr a ľudí. Negatíva sú neustála zmena tlaku, ktorý nevplýva práve najlepšie na cirkuláciu krvi ,taktiež nemôžme byť darcami orgánov.

Lietanie nesie so sebou určité riziko, bojíte sa ešte lietania, poprípade niečoho z čoho máte strach?

Strach nemám, ale nie je mi celkom jedno keď počas pristávania máme silné vetry, turbulencie či hmlu.

Zažili ste už niekedy vyhrotenú situáciu v lietadle, o čo sa jednalo?

Nepovažujem žiadnu zo situácii, čo som zažila za vyhrotenú, zažila som viaceré situácie s pasažiermi, čo mali zdravotné problémy, našťastie vždy bol nejaký doktor na palube, raz sme mali podozrenie na strácanie tlaku počas letu v lietadle, našťastie to bol falošný poplach. Viem skôr z rozprávania kolegov, čo mali rôzne nepríjemné situácie.

Pasažieri, ktorí im zomreli na palube, vtáci, čo narazili do čelného skla lietadla a začalo im praskať, blesk, ktorý poškodil vonkajšiu štruktúru lietadla, kolesá, ktoré sa nechceli otvoriť počas pristávania, evakuáciu lietadla kvôli požiaru. Požiar je totiž jedna z najnebezpeč­nejších situácii, ktorá sa môže počas letu odohrať, pretože lietadlo je plné káblov, sme plne skolení na hasenie ohňa, každý rok dokonca prechádzame skúškami.

Naopak, čo Vás najviac v lietadle potešilo, na čo rada aj po rokoch spomínate?

Rada spomínam na niektoré neštandardne lety, alebo ako počas nočných letov, kým pasažieri spali , my sme hrali karty alebo schovávačky, keď sme si počas letu robili piknik v kokpite. Každoročne máme praktické aj teoretické skúšky, a tie dni sú vždy veľmi zábavné, a vo všeobecnosti rada spomínam na niektoré príjemne a zábavné situácie s pasažiermi, alebo keď vám nečakané niekto poďakuje ,vás pochváli ,to vždy poteší.

Vyskúšali by ste si niekedy pilotovať lietadlo?

Nevyskúšala, pretože mi to pripadá príliš veľká zodpovednosť ,a okrem toho mi pripadá nudné toľko hodín nečinne sedieť, zaspala by som za prvých 5 minút haha. Vidieť niektoré miesta z vtáčej perspektívy je to najkrajšie, čo človek môže zažiť, aspoň miliónkrát som zostala bez slov mysliac na to, že človek aspoň raz v živote musí vidieť niečo také. Zem je obrovská.

Ak by sme mohli, zmenili by ste prácu, a za akú?

Nemenila. Práca s ľuďmi ma baví, pomáhať im, muselo by to byť niečo v tomto smere.

Aké destinácie Vám utkveli v pamäti?

Špeciálne spomínam na Vietnam, taktiež na pristávanie na juhu Argentíny, všetko zasnežené, len tyrkysové rieky bolo vidieť. Tiež potenciál Jordánska, ich jedlá, vodné fajky, morské koraly, púšte, ich historické dedičstvo, spanie v stanoch, nadnášajúce mŕtve more. Čím ďalej ma viacej lákajú krajiny nepoškvrnené turizmom. Určite by som rada zažila safari v Afrike, prešla Rusko, Trannssibírskou magistrálou, navštívila krajiny ako Estónsko, Island, Nórsko. Zem je veľká a čašu málo.