Rožňavská synagóga je už minulosťou: Ako to bolo so Židmi v našom meste?

V roku 1849 sa začala písať história rožňavskej židovskej náboženskej obce, v ktorej sa Židia združovali. Prvým Židom, ktorý dostal povolenie bývať v Rožňave, bol obchodník Albert Glatter. Informácie z dostupných zdrojov spracovala Sylvia Holečková.

Povolenie získal v roku 1850

Už v roku 1858 mali Židia svojho rabína. Prvým rabínom, t. j. najvyšším duchovným predstaviteľom židovskej komunity bol Izák Deutsch, ktorého v roku 1874 vystriedal Leopold Lamberger. Posledným rabínom bol Leo Singer, ktorý zahynul v roku 1944. „V roku 1875 bola zriadená prvá židovská modlitebňa. Zanedlho po jej otvorení vznikli aj židovská škola, dobrovoľné združenie členov židovskej komunity Chevra-Kadischa a ženský spolok. V tom čase v meste z celkového počtu 4730 obyvateľov 257 Židov a pôsobilo tu i niekoľko židovských podnikov. Židia získali na námestí a na hlavnej ulici niekoľko domov, v ktorých si zariadili obchody,“ informovala v správe Holečková.

Podľa jej slov, fasády domov na rožňavskom námestí dostali v tom čase prestavbami podobu, akú poznáme z historických pohľadníc, a ktorá sa v zredukovanej forme zachovala až do súčasnosti. Na prízemí domov pribudli typické drevené krámikové výklady.

Rozsiahly požiar v Rožňave!

Požiar v lete v roku 1890 zničil veľkú časť mesta. Obeťou ohňa sa stala aj židovská škola. Požiarom poškodenú modlitebňu Židia síce opravili, avšak vzhľadom na vzrastajúci počet židovského obyvateľstva rozhodla sa početná židovská obec postaviť modernú a reprezentatívnu synagógu – dom modlitby, dom učenia a spoločné miesto stretávania sa, symbol domova všetkých Židov. Na jej výstavbu zorganizovala zbierku. Medzi darcami nachádzame mená grófov Dionýza, Emanuela a Gejzu Andrássyovcov ako aj dedičský odkaz Jakuba Strausza.

„Vznikol stavebný výbor, ktorý vyhlásil verejnú súťaž na vyhotovenie nového návrhu modlitebne. Budovu synagógy postavil podľa víťazného projektu Nándora Kunfalviho zo Segedína rožňavský staviteľ Nándor Szilvássy, staviteľ reformovaného kostola a nemocnice Kosu-Schoppera v Rožňave,“ uviedla v správe Sylvia Holečková z Baníckeho múzea v Rožňave.

Základný kameň synagógy bol položený 11. júla 1892. 29. augusta 1893 novú synagógu na Brzotínskej ulici slávnostne otvorili za prítomnosti hlavného župana a starostu mesta. Stála v tzv. Horváthovej záhrade, na mieste dnešného parkoviska pred VÚB, spresnila Holečková.

Stavbu zbúrali, cenné náhrobníky zmizli

Trinásť metrov vysoká dvojpodlažná budova rožňavskej synagógy s ústredným sakrálnym priestorom bola postavená z tehál v historizujúcom štýle s romantickými a maurskými prvkami. Mala obdĺžnikový pôdorys, dĺžku 22 metrov a šírku 12 metrov, uviedla Holečková a ďalej pokračovala. „Po 2. svetovej vojne slúžila opustená synagóga ako sklad nábytku. Koncom 50. rokov bola táto stavba zbúraná pod zámienkou získania pozemku pre autobusovú stanicu. V roku 1970 bol zrušený aj židovský cintorín na Štítnickej ulici. Cenné náhrobníky boli prevezené do mestského cintorína, odkiaľ postupne zmizli,“ píše sa v správe.

Hmotné pamiatky židovskej kultúry, ktoré sú spomienkou na niekdajšiu pôvabnú budovu synagógy v meste Rožňava, dnes nachádzame v zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave. „Historický fond múzea je obohatený aj o Mojžišovu knihu – Desať božích prikázaní, ktorá bola umiestnená na vrchole stupňovitého štítu priečelia synagógy a o pamätnú tabuľu venovanú Františke Andrássyovej, ktorá bola pôvodne umiestnená v interiéri synagógy,“ dodala v správe Sylvia Holečková z Baníckeho múzea v Rožňave.

K zaujímavým predmetom v zbierkach múzea, ktoré dokumentujú rožňavskú židovskú komunitu, patrí aj pečatidlo rožňavskej židovskej obce, sederová misa, viažuca sa k sviatku Pesach, vyrobená v rožňavskej kameninovej manufaktúre a sklenené pivové fľaše s menom Eugena Rosenblütha, židovského veľkoobchodníka s pivom.

Foto: Zbierkový fond Zemplínskeho múzea v Szerencsi