REJDOVÁ: V obci koluje množstvo legiend a mýtov
Jesenné a zimné večery zvykli Rejdovčania trávievať spoločne. Vždy sa zišli v niektorom dome a spoločne sa venovali buď páraniu peria, pradeniu nití, alebo zhotovovaniu čipiek.
Chlapi zvykli vyrábať nástroje z dreva. K týmto večerom patrilo
tradične rozprávanie najmä hrôzostrašných a dobrodružných príbehov.
„Ja som tam chodievala s mojou starkou a mala som tie príbehy veľmi
rada,“ povedala Mária Brdárska Janoška. Podľa nej boli tie večery
krajšie, než sú dnes pri televíznej obrazovke.
„Podľa jednej legendy prevážali raz páni peniaze z Muránskeho zámku a
zbadali ich zbojníci. A samozrejme ich prepadli a okradli. Zbojníci boli
štyria a zaprisahali sa, že peniaze zakopú a že ich prídu vybrať len
spolu. Ibaže jeden z nich bol lakomý a v noci si pre peniaze prišiel.
Nevedel však, že ostatní poklad strážia. Tam ho chytili, zabili a aj hlavu
mu odťali. Odvtedy sa tam na Stolici človek bez hlavy ukazuje,“
porozprávala zbojnícku príhodu Brdárska a hneď si spomenula na
ďalšiu.
„Zbojníci mali zvyk zakopať peniaze na mieste, ktoré malo v sebe trojku.
Museli tam byť tri smreky a z miesta museli vidieť tri kostolné veže, tri
doliny a tri vrchy, také miesto je len na Stolici, odtiaľ vidno aj vežu až
v Miškovci,“ dodala. Tak zakopal poklad aj rejdovský zbojník Ďurman.
„Vraj bol veľmi mocný. A mohol byť veru mocný, lebo jeho potomkovia
doteraz sú takí silní. Raz bol so svojím otcom aj starým otcom kosiť na
Stolici. My to voláme na Rovnú, lebo ten kopec je taký rovný. Prišli k nim
nejakí chlapi. To boli zbojníci. A tí sa ich pýtali, kde býva mocný
Ďurman. Ten, keď to počul, vzal do ruky pausa (dlhý drevený kôl, ktorý
môže mať až štyri metre a s ním sa pritláča seno na voz), za tenší
koniec a ukázal im tým pausom – tam býva. No a zbojníci ho hneď vzali
medzi seba,“ priblížila údajne skutočnú príhodu Brdárska.
Podľa nej je takýchto príbehov v Rejdovej veľmi veľa a je len škoda, že
sa nikto nevenuje ich zozbieraniu a vydaniu.
Zdroj TASR