Projekt splyňovacej elektrárne na Gemeri: Zdvihla sa vlna nevôle, reakcia zástupcu investora!

Splyňovacia elektráreň na biomasu, ktorá je momentálne hlavnou témou v širokom okolí, by podľa všetkého mala vyrásť pod Soroškou. Zámer investora sa však stretol s nevôľou u skupiny obyvateľov. V Krásnohorskej Dlhej Lúke sa konalo stretnutie oboch strán.

Peter Simon

Už istý čas v Rožňave a okolí rezonuje téma novej splyňovacej elektrárne na biomasu, ktorá by mala vyrásť len o niečo viac ako kilometer od Národného parku Slovenský kras, medzi obcami Lipovník a Krásnohorská Dlhá Lúka. Zástupcovia obcí aj samotní obyvatelia Gemera sa proti takémuto zámeru búria. Vyrukovali s petíciou aj blokádou cesty pod Soroškou.

Petícia aj blokáda cesty pod Soroškou

Ako sa priamo uvádza v správe petičného výboru proti výstavbe spomenutej elektrárne, v elektrárni, ktorá mala byť pôvodne na biomasu, nevidia prínos, skôr naopak, škodu. „Sme znepokojení a znechutení tým, aké ľahké je pre nejakého cudzieho investora prísť do nášho kraja a vybaviť si zámer postaviť spaľovňu odpadov. V kraji plnom historických a kultúrnych pamiatok a jaskýň, neďaleko národného parku Slovenský kras, v jednom z najkrajších kútov Slovenska,“ píše sa v správe petičného výboru.

„Keďže absolútne nesúhlasíme s týmto zámerom, rozhodli sme sa odmietnuť ho formou petície, a aj formou tohto protestu, ktorým chceme upozorniť kompetentných na to, že názor širokej verejnosť sa nemá ignorovať. Protestným podujatím vyjadrujeme náš nesúhlas so zámerom nadobro zničiť región, známy nespočetným množstvom prírodných a kultúrnych krás, a nádherných pamätihodností aj preto, lebo chceme príslušné orgány dôrazne upozorniť, že v našom kraji žiadnu spaľovňu smetí nechceme,“ uvádza sa v správe petičného výboru.

V Krásnohorskej Dlhej Lúke sa v utorok, 19. marca 2019 stretli zástupcovia obcí, petičného výboru aj obyvatelia okolitých obcí so zástupcom investora. Pozrite si fotky zo stretnutia v našej galérii.

„Som rád, že sa táto sála naplnila, pretože je vidieť, že ľudia naozaj majú záujem o verejné veci. Podľa mňa je toto jedna z veľmi nebezpečných investícií za posledné roky a ľudia majú právo sa k tomu vyjadriť. Nič nového ma na stretnutí neprekvapilo, v podstate od pána inžiniera som sa nedozvedel nič nové, a naopak pretrváva neistota, a vplyv na životné prostredie. Chystáme protestnú akciu pod Soroškou, ktorá bude vyjadrením nášho negatívneho postoja k danej veci,“ povedal Atilla Anna, poslanec KSK a člen petičného výboru proti výstavbe splyňovacej elektrárne.

Nemá sa jednať o spaľovňu

„Jedná sa o zariadenie na splyňovanie biomasy, tuhého druhotného a  alternatívneho paliva, jedno z toho je práve materiál v režime zákona o odpadoch, teda odpad, a je to zariadenie, ktoré sa výrazne odlišuje od  tzv. spaľovne odpadu, ako ju nazývajú miestni občania. V zmysle platnej legislatívy  to z viacerých závažných dôvodov nenapĺňa v žiadnom prípade definíciu "spaľovňa odpadu“,“ hovorí na úvod Juraj Musil, konateľ firmy, zastupujúcej investora v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Ako následne doplnil, v lokalite je podľa jeho slov už vydané stavebné  povolenie pre identické technologické zariadenie. „Umiestnenie pôvodného zari­adenia vychádza pravdepodobne práve z existencie prípojného bodu do elektrickej rozvodnej siete a nový investor, ktorý vstúpil do pôvodnej spoloč­nosti ,sa práve na základe jestvujúceho stavebného povolenia rozhodol, že v tomto stavebnom povolení doplní ešte ďalšie vstupné materiály a odpady,“ spresňuje Musil.

Štádium projektu

„Sme v štádiu tzv. procesu EIA, čo je posudzovanie vplyvu na životné prostredie, ktoré od tohto momentu ide výlučne pod patronátom  Ministerstva životného prostredia (ŽP). Ďalším krokom bude spracovanie od­borného posudku na túto činnosť odborne spôsobilou osobou, ktorú ustanoví Ministerstva ŽP. Tento odborný posudok samozrejme musí povedať a odporučiť buď kladné, alebo záporné stanovisko. Na základe  tohto posudku a na základe všetkých informácií, stanovísk a vyjadrení z procesu posudzovania vplyvov následne bude ministerstvo ŽP vydávať tzv. záverečné stanovisko (záverečné rozhodnutie procesu EIA). V prípade, že bude záporné, znamená  to, že investor danú činnosť nemôže v danej oblasti realizovať, v prípade, že bude kladné investor sa následne rozhodne, či bude tú  činnosť posúvať do ďalšieho povoľovania v pôsobnosti miestneho  stavebného úradu,“ hovorí Musil o štádiu projektu.

Možný dopad na životné prostredie

Podľa Musila sú to emisie zo spaľovania vyčisteného štiepneho plynu z komína kogeneračnej jednotky. „Tak ako preukázali všetky nám v súčasnosti známe údaje a fakty, s použitím dostupných vedeckých postupov sa tento negatívny vplyv obmedzuje prakticky len na najbližšie  okolie elektrárne, maximálne do vzdialenosti jedného kilometra od  nej. Obavy miestnych chápem, aj ich negatívny postoj, no na druhej  strane z našich niekoľkoročných skúseností, akékoľvek termické zhod­nocovanie odpadu sa stretáva práve s odporom verejnosti v tom duchu,  že to považujú výlučne za spaľovňu odpadu, čo v tomto prípade nie je  pravda. Zdôrazňujem, že je práve kľúčovým zmyslom procesu EIA, dať Ministerstvu životného prostredia k dispozícii maximum exaktných údajov o navrhovanej činnosti a jej negatívnych vplyvoch, tak aby Ministerstvo mohlo objektívne rozhodnúť o tom, či sú identifikované vplyvy natoľko negatívne, že navrhovanú činnosť nie je možné povoliť,“ dodal na záver Juraj Musil.

Zdroj: Dnes24.sk