Profesionálny hasič Petr Hanzlíček (53) v ROZHOVORE: Na jeden moment neviem zabudnúť, FOTO

Stále vysmiaty Petr Hanzlíček (53) z Rožňavy vykonáva povolanie hasiča už viac ako 28 rokov. V rozhovore nám prezradil aj to, ako sa k tejto práci dostal, a aké to je zachrániť ľudský život.

Peter Simon

Petr Hanzlíček (53) síce pochádza z Teplic v Čechách, no na Slovensko sa prisťahoval už v roku 1986. Hasičom je od roku 1990 až doteraz, takže v máji mal odpracovaných 28 rokov.

„Začínal som ako mladší hasič s hodnosťou rotmajster. Postupne som prechádzal rôzne funkcie až do terajšej, som technik-špecialista a do hodnosti nadporučík som bol povýšený v roku 2011. Zastupujem veliteľa družstva a som v riadnom nasadení, čiže nesedím v kancelárii,“ povedal nám hneď na úvod s úsmevom.

Byť hasičom je sen každého chlapca, mal si ho aj ty?

Áno, už ako chalan som bol u nás v dedine dobrovoľný hasič, no ako povolanie to nebolo prvoradé. K hasičine som sa dostal po revolúcii, keď bolo zrazu menej roboty v okrese. Priviedol ma k tomu vtedajší náčelník zboru. No dodnes to neľutujem.

O čom je vlastne povolanie hasiča?

Hasič nie je povolanie, to je proste poslanie a musíš tomu byť odovzdaný všetkým. Je to náročné hlavne na psychiku, ale samozrejme aj na fyzickú zdatnosť. Ten, kto to berie ako obyčajnú robotu, u toho dlho nevydrží a ani ten, kto to chce robiť pre peniaze.

Aké boli tvoje začiatky v práci? Máš aj nejakú úsmevnú spomienku?

Začiatky boli dobré, lebo kolektív je u hasičov vždy super, a keby nebol, ťažko by sa chodilo na výjazdy. A úsmev máme skoro vždy, teda, keď sa nejedná o život. Samozrejme bolo už veľa humorných situácií :).

Aký to bol pocit prvýkrát počuť sirénu a ísť na ostrý zásah a aké to je teraz? Stále je tam adrenalín?

Prvý výjazd bol naozaj veľkým adrenalínom, išiel som pri druhej zmene, takže som ani nevedel, ako sa nasadzuje dýchací prístroj (úsmev). Nikdy nevieme, do čoho ideme, adrenalín je tam stále a aj očakávanie, čo nás na mieste zásahu čaká.

Pamätáš si na svoj prvý výjazd? Kde to bolo a čo sa vlastne stalo?

Bolo to ešte v Revúcej, kam som nastúpil, a horeli pásy v závode v Jelšave. To bolo náročné a hlavne som ešte nevedel, do čoho idem a čo ma čaká. Po tom sa to už dostávalo do rutinnej koľaje.

Pribúdajú nováčikovia, dá sa na nich spoľahnúť pri ťažkom zásahu?

Áno, väčšinou sú nováčikovia spoľahliví. Nováčikom sa všetci starší kolegovia snažíme vo všetkom pomáhať. Vždy ich berieme ako každého iného kolegu.

Čo je najťažšie na práci hasiča? A naopak čo najľahšie?

Najhoršia je psychika, pri tom, keď nájdeš nebohého človeka a hlavne, keď sa jedná o deti, to necháva na duši obrovské jazvy. Naopak najľahšie asi to, že vždy máš pri sebe kamarátov a kolegov, na ktorých sa môžeš spoľahnúť.

Trochu nám priblíž tvoj 24-hodinový deň v práci

Nie je to len o výjazdoch. Služba sa mení stále o siedmej ráno. Musí sa vyskúšať funkčnosť všetkých súčastí vozidla a kompletnosť vybavenia. Rozdelia sa úlohy a príslušníci sú zadelení na jednotlivé výjazdy. Nasleduje výkon dennej služby na učebni, kde sa oboznamujeme s novými technológiami, zákonmi a metodickými postupmi pri zdolávaní zásahov. Potom prichádza prestávka na obed. Po obede sa vykonáva údržba techniky, rôzne práce v areáli stanice, a aj rôzne cvičenia. Poobede nasleduje napríklad samoštúdium na učebni až do dvadsiatej druhej hodiny. Samozrejme medzitým sú vykonávané aj ostré zásahy v teréne. Čas medzi dvadsiatou druhou až do pol šiestej rána je určený na pohotovosť na pracovisku.

Zasahujete pri nehodách aj požiaroch, ktoré sú náročnejšie?

Na fyzickú zdatnosť sú náročnejšie požiare, ale nehody sú často psychikou horšie. Náročný je skoro každý výjazd, lebo nevieš, čo ťa čaká.

Ak by si mohol niečo zmeniť u hasičov, čo by to bolo? A naopak, čo by si určite nemenil?

Zmenil by som toho veľa, ale o tom sa zle hovorí, a čo by som nemenil, je určite kolektív a kamarátstvo :)

Spomenieš si na váš najhorší zásah, ktorý si niekedy zažil? Čo sa stalo?

U mňa je nočnou morou známa nehoda autobusu na Úhornej. O tejto udalosti dodnes neviem rozprávať, lebo vo mne je silný blok. Bolo to tam naozaj hrozné.

Aký je to pocit zachrániť ľudský život?

Neuveriteľný. Mám už zopár takých za sebou, a to je fakt neopísateľný pocit.

Čo by si odkázal mladým hasičom, alebo tím, ktorí sa hasičmi chcú stať?

Začiatky nie sú ľahké, no dôležité je vydržať a potom to už ide lepšie. Ak nebude záujemca o toto povolanie od začiatku pozerať na peniaze, tak sa z neho stane profesionál, ktorý má úctu u ľudí. Samozrejme viem, že si za to človek nič nekúpi, no je to tak, buď to zoberie ako poslanie, alebo nech s tým radšej ani nezačína.

Čo ťa baví vo voľnom čase? Čomu sa venuješ a ako relaxuješ?

V prvom rade je to určite moja rodina a psík Tesina. Chodíme na výlety, turistiky. Baví ma proste všetko, príroda, spoznávanie krás, či už okolia, alebo niekde mimo Slovenska. Venujem sa aj foteniu, ktorým si zachovávam spomienky na rôzne miesta, lokality a momenty, ktoré som zažil.

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame