Príjemné schladenie v horúce dni: To NAJ z jaskýň nášho okolia

Na slovenských krasových planinách a pod nimi je v súčasnosti objavených a evidovaných vyše 7100 jaskýň. Poďme sa pozrieť aj na tie v okolí Gemera.

Ilustračný obrázok k článku Príjemné schladenie v horúce dni: To NAJ z jaskýň nášho okolia
Zdroj: TASR

Na slovenských krasových planinách a pod nimi je v súčasnosti objavených a evidovaných vyše 7100 jaskýň. Takáto hustota jaskýň sa v miernom klimatickom pásme nevyskytuje pravdepodobne nikde na svete.

Slovenská republika (SR) je zo speleologického hľadiska veľmi atraktívnou lokalitou. Aj vďaka tomu sú jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu od roku 1995 – na základe bilaterálneho nominačného slovensko-maďarského projektu – zapísané do Zoznamu svetového dedičstva Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO – United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization).

Na slovenských krasových planinách a pod nimi je v súčasnosti objavených a evidovaných vyše 7100 jaskýň, vrátane kratších jaskýň previsového charakteru, s rôznymi formami sintrovej i ľadovej výplne. Najviac registrovaných jaskýň sa nachádza v Slovenskom krase, Nízkych Tatrách a Spišsko-gemerskom krase (Slovenský raj, Muránska planina), Veľkej Fatre, Západných Tatrách, Vysokých Tatrách a Belianskych Tatrách.

Takáto hustota jaskýň sa v miernom klimatickom pásme nevyskytuje pravdepodobne nikde na svete.

Okrem trinástich oficiálne sprístupnených jaskýň patriacich pod Správu slovenských jaskýň (SSJ), organizačnú zložku Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR, akými sú Belianska jaskyňa, Brestovská jaskyňa, Bystrianska jaskyňa, Demänovská jaskyňa slobody, Demänovská ľadová jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa, jaskyňa Domica, jaskyňa Driny, Gombasecká jaskyňa, Harmanecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Ochtinská aragonitová a Važecká jaskyňa, verejnosti sú prístupné aj jaskyne, ktorých prevádzku zabezpečujú iné neštátne organizácie. Medzi také patrí napríklad Krásnohorská jaskyňa, Jaskyňa mŕtvych netopierov, jaskyňa Zlá diera či Malá Stanišovská jaskyňa.

To naj z jaskýň v našom okolí

  • Počiatky rozvoja speleoterapie na Slovensku prebiehali koncom 60. a začiatkom 70. rokov minulého storočia v Gombaseckej jaskyni.
  • Najlepšie vyvinuté škrapové pole majú Domické škrapy, nachádzajúce sa na južnom úbočí vrchu Čertova diera v južnej časti Slovenského krasu.
  • Najväčšie jaskynné podzemné priestory dlhé 192 metrov a široké 46 metrov má Rozprávkový dóm v Stratenskej jaskyni. Ich plocha je 9040 štvorcových metrov a objem 79.017 kubických metrov.
  • Jedinou slovenskou sprístupnenou jaskyňou s podzemnou plavbou pre návštevníkov je jaskyňa Domica, ktorú v minulosti postihli viaceré katastrofálne záplavy.
  • Prvou v roku 1882 Bunsenovými horákmi osvetlenou jaskyňou na Slovensku a jednou z prvých na svete je Dobšinská ľadová jaskyňa. Od roku 1887 v nej bolo zavedené riadne elektrické osvetlenie.
  • Najväčší objem ľadu v slovenských jaskyniach je v Dobšinskej ľadovej jaskyni (vyše 110.100 kubických metrov).
  • Z trvale zaľadnených jaskýň najnižšie situovanou ľadovou jaskyňou je Silická ľadnica na Silickej planine v Slovenskom krase.
  • Najväčším jaskynným slovenským stalagmitom, vysokým 32,6 metra, je stalagmit v Krásnohorskej jaskyni, v severnej časti Silickej planiny v Slovenskom krase.
  • V Jasovskej jaskyni neďaleko Košíc, sa nachádza najstarší jaskynný nápis, pochádzajúci z roku 1452, ktorý uvádza, že vojsko husitského vojvodcu Jána Jiskru z Brandýsa porazilo Jána Huňadyho v bitke pri Lučenci.
  • A ešte jedna perlička na záver. V prístupovej štôlni Ochtinskej aragonitovej jaskyne musíte zdolať 104 schodov a potom už vstupujete do sveta nádhery, akú mohla vytvoriť len všemocná matka príroda. Ide o ďalší svetový unikát maličkého Slovenska, keďže jaskyňa je jednou z troch sprístupnených aragonitových jaskýň planéty. Zvyšné dve sú v Mexiku a Argentíne. Zaujímavosťou je aj to, že najstaršie aragonitové útvary majú takmer 140-tisíc rokov.

Foto: ilustračné

Zdroj: TASR

Odporúčame