Počas 20. storočia zanikli na Slovensku desiatky obcí: Najčastejšie pre vodné diela
Desiatky obcí zanikli počas 20. storočia v rôznych regiónoch Slovenska, pričom v mnohých prípadoch išlo o veľké dediny, ktorých história siahala až do stredoveku. Uviedol to Norbert Mogyorósi z Baníckeho múzea v Rožňave, ktorý sa tejto téme dlhodobo venuje.
Dôvodov zániku bolo podľa neho viacero. „Hlavné boli napríklad stavba vodných nádrží alebo diel, výstavba priemyselných podnikov či vznik vojenských výcvikových priestorov. Veľkú skupinu obcí zničila vojna,“ načrtol Mogyorósi s tým, že najviac dedín zaniklo práve z prvého dôvodu.
„Konkrétne pre Liptovskú Maru to bolo až 13 obcí, pri vodnom diele Starina sedem dedín a v prípade Oravskej priehrady päť, pričom zatopené boli aj dve tretiny mesta Námestovo,“ konkretizoval.
Zaujímavosťou na Gemeri je podľa Mogyorósiho spojenie troch obcí do jednej. „V roku 1933 sa spojili Imrichovce a Štefanovce a vznikli Dedinky. Následne bola pre výstavbu vodnej nádrže Palcmanská Maša čiastočne zničená a presunutá obec Dobšinská Maša, ktorá dnes takisto patrí pod Dedinky,“ ozrejmil.
Medzi najväčšie zaniknuté dediny patrili podľa neho Horné Opatovce pri Žiari nad Hronom, ktoré mali viac ako 1300 obyvateľov. „Kedysi to bola jedna z najkrajších a najstarších obcí Žiarskej kotliny. Jej zánik sa však začal v 50. rokoch pre splodiny z výroby v neďalekej novopostavenej hlinikárni,“ priblížil Mogyorósi s tým, že definitívny zánik obce je datovaný 31. júla 1969.
Za zaujímavosť považuje zaniknutú dedinu Mochovce v okrese Levice, podľa ktorej je dnes pomenovaná jadrová elektráreň. „Nie každý vie, že existovala aj obec s týmto menom. Zanikla však začiatkom 80. rokov a zachovaný zostal len kostol a cintorín,“konštatoval Mogyorósi.
Samostatnou kapitolou sú podľa jeho slov čiastočne zaniknuté či presťahované dediny, ako napríklad Koš v okrese Prievidza. „To je ešte pomerne čerstvá história. K vysťahovaniu jej obyvateľov došlo na prelome 80. a 90. rokov. Nemôžeme hovoriť o úplne zaniknutej obci, keďže jej časť sa zachovala. Veľká časť obyvateľov sa však presťahovala inde,“ podotkol.
Na mieste mnohých zaniknutých dedín dnes stoja kaplnky či pamätné a informačné tabule. Rodáci z viacerých z nich sa združujú v spolkoch a organizujú tiež stretnutia v lokalitách svojich zaniknutých sídiel.
Sledujte nás aj na našom Facebooku a Instagrame a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z Rožňavy a okolia.
Foto: ilustračné