Pandémia mala väčší dopad na zamestnanosť žien. Je nutné posilniť ich rovnosť na trhu práce
Zo všetkých zamestnancov, ktorých stála pandémia pracovné miesto, bolo až 54 % žien. Ukazujú to dáta z nedávneho prieskumu spoločnosti McKinsey. Ženy pritom tvoria celosvetovo len 39 % zamestnancov.
Posilnenie rovnosti žien na trhu práce je preto podľa medzinárodnej asociácie ACCA (The Association of Chartered Certified Accountants) nevyhnutnou podmienkou pri ekonomickom oživení po pandémii koronavírusu.
„Je evidentné, že ženy v dôsledku pandémie neúmerne utrpeli a je na to treba myslieť aj v rámci procesu ekonomického oživenia,“ vysvetľuje Viera Kučerová, riaditeľka ACCA pre Česko, Slovensko a Maďarsko, a dodáva: „Tieto nerovnosti môže pomôcť napraviť dôsledné uplatňovanie princípu Gender Responsive Budgeting v rozpočtovom procese, ktorý pomôže znížiť nerovnosti medzi ženami a mužmi.“
Gender Responsive Budgeting
Princípom Gender Responsive Budgeting (GRB) je posúdenie dopadov aktivít, ktoré ovplyvňujú ekonomiku a spoločnosť – od legislatívy cez hospodársku politiku až po rôzne vládne programy s cieľom zaistiť rovnaký prospech a spravodlivé rozdelenie zdrojov pre obe pohlavia. Zásady GRB je možné použiť vo všetkých odvetviach ekonomiky a spoločnosti vrátane dopravy, zdravotníctva, vzdelávania, zamestnanosti a mnohých ďalších.
„Aby mohlo GRB efektívne fungovať, vyžaduje to politické odhodlanie, dostatočné pridelenie zdrojov a silný rozvoj kapacít na všetkých úrovniach,“ tvrdí Viera Kučerová. Vyplýva to zo štúdie ACCA, ktorá vznikla na základe rozhovorov s expertmi na prípravu rozpočtov a ktorá bola publikovaná tento rok v marci.
Na použitie GRB existuje aj silný ekonomický impulz, čo dokazujú aj najnovšie dáta zverejnené na Svetovom ekonomickom fóre. Podľa nich by pri uplatňovaní rovnakých podmienok na trhu práce pre mužov a ženy bola americká ekonomika väčšia o 8,7 %, japonská o 14 % a francúzska dokonca o 17 %.
Rodová rovnosť na Slovensku
Uplatnenie GRB je v dôležité aj pre Slovensko. Rozdiely medzi mužmi a ženami sa u nás totiž vyrovnávajú len veľmi pomaly a podľa aktuálnych dát je v indexe rovnosti naša krajina až na 25. mieste z 28 hodnotených európskych štátov. Horšie sú na tom už len Rumunsko, Maďarsko a Grécko. Slovenská republika má nerovnomerné zastúpenie žien na rozhodovacích pozíciách nielen v politickej, ale aj v ekonomickej či sociálnej sfére. Ženy u nás zarábajú až o pätinu menej ako muži a v posledných rokoch vzrástli v neprospech žien aj rozdiely v starostlivosti o deti a domácnosť.
(PR) – Za obsah a fotografie zodpovedá objednávateľ tejto správy