OBRAZOM: V Krásnohorskej Dlhej Lúke čipkárky predstavovali svoje čipky
Minulý víkend sa uskutočnila výstava paličkovej čipky v Krásnohorskej Dlhej Lúke v kúltúrnom dome.
Paličkovaná čipka je ručná práca, ktorá sa tvorí na textilnom valci plnenom slamou alebo pilinami osadenom na drevenom podstavci.
Na zhotovenie paličkovanej čipky sa používajú drevené paličky, na ktorých je navinutá priadza, nožničky, háčkovka, priesvitný papier a nehrdzavejúce špendlíky.
Valec na paličkovanie je tvorený z jedného kruhu a obdlžníka, niekde vytvorený z dvoch kruhov a jedného obdĺžnika alebo štvorca, piliny, otruby,slama,konope,piesok je plnený do silonky alebo pančuchy. Náplň valca sa ubíja a tvaruje sa valec, po dobrom naplnení valca sa zauzlí. Valec sa obalí látkou vo viacerých vrstvách a zošije sa, na boky sa prišijú kruhy. Na valec ušijeme obliečku, ktorú perieme v prípade zašpinenia. Valce na paličkovanie rozdeľujeme podľa krajín, regiónov Slovenska. Valec plnený pieskom má uprostred kameň na zaťaženie, lebo práca z 200 paličkami posúva ľahký valec nadol.
Podstavec: je buď špeciálne urobený na valec, používa sa aj sito, prútene koše, slamené košíky, misky, riečice… Paličky: sú špeciálne z dreva vystrúhané paličky.
Na územie Slovenska sa paličkovaná čipka dostala v 16. storočí
V tom čase je pomerne rozvinutá. Predpokladom je, že história paličkovanej čipky siaha hlbšie do minulosti. Vplyv na rozvoj paličkovanej čipky má banícka kolonizácia na územie dnešného Slovenska v 16. a 17. storočí z Nemecka. S príchodom nemeckých baníkov aj s rodinami prichádza aj paličkovaná čipka.
Vplyv na Slovenskú paličkovanú čipku majú národy, ktoré určitým spôsobom zasiahli do dejín Slovenska, napríklad vplyv českých, nemeckých, poľských, ruských, talianskych, belgických, španielskych, chorvátskych a dalmáckych čipiek. Porovnanie čipiek z týchto krajín so slovenskou, sú evidentné spoločné znaky, napr: v technike, farbe, ornamentoch… aj v pozmenených verziách.
Zdroj: wikipedia.org
