Najtransparentnejším mestom je Vranov na Topľou: Rožňava na treťom mieste!
Najtransparentnejším mestom na Slovensku je Vranov nad Topľou, nasleduje za ním Martin a Rožňava. Najhoršie z hľadiska otvorenosti je na tom Veľký Meder.
Vyplýva to z tohtoročného rebríčka transparentnosti 100 najväčších miest na Slovensku, ktorú dnes predstavila mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS).
Víťaz rebríčka Vranov nad Topľou sa ešte pred štyrmi rokmi delil o poslednú 99. priečku s Bytčou. „Jeho predstavitelia však po nelichotivom umiestnení vyjadrili odhodlanie výrazne otvoriť mesto verejnej kontrole a už v roku 2014 sa stali skokanom ročníka,“ uviedla TIS.
V prípade Rožňavy vyzdvihla, že jej dosiahnuté skóre otvorenosti sa zásadne vymyká štandardom pre mestá porovnateľnej veľkosti. Kým mestá pod 20 000 obyvateľov dosiahli v priemere 48 percent bodov, Rožňava získala 75,4 percenta.
„Tento rebríček je podľa nás dôležitý, lebo veľmi veľa ľudí, peňazí i nápadov pochádza z regiónov a miest, ktoré sa uplatňujú aj v národnej politike. Rebríček nehovorí, čo všetko je zlé, ale porovnáva vývoj, a tým sa snaží mestá motivovať,“ priblížil Gabriel Šípoš z TIS.
TIS zistilo, že až dve tretiny miest sa oproti roku 2014 väčšmi otvorili kontrole a taktiež, že noví primátori neznamenajú automaticky vyššiu transparentnosť. Oproti roku 2010, kedy TIS merala otvorenosť samospráv prvýkrát, sa celkové skóre miest zlepšilo o 11 percentuálnych bodov. Aktuálne porovnanie podľa TIS ukázalo, že otvorenejšie sú mestá na strednom Slovensku, ako aj mestá s primátorom zo stredopravých strán. Zlepšenie nastalo v počte miest, ktoré zverejňujú zvukové záznamy či videozáznamy zo zastupiteľstiev, alebo ktoré majú zverejnený etický kódex volených predstaviteľov. Online nahlásiť problém a sledovať jeho riešenie umožňuje svojim obyvateľov už 62 zo 100 samospráv.
Stagnáciu či zhoršenie TIS eviduje v tom, že iba tretina samospráv prijíma automaticky zamestnancov cez výberové konania. „Až deväť z desiatich samospráv nepoužilo za dva roky pri predaji majetku ani raz elektronickú aukciu. Iba šesť zo 100 primátorov zverejňuje na webe mesta svoje majetkové priznania,“ priblížila TIS.
Značné nedostatky z pohľadu otvorenia sa verejnej kontrole a väčšieho zapojenia obyvateľov do vecí verejných podľa TIS pretrvávajú, napríklad pri zverejňovaní správ z kontrol hlavného kontrolóra, v automatickej možnosti pre obyvateľov vystúpiť k prerokovanému bodu na mestskom zastupiteľstve, zverejňovaní zápisníc z výberových konaní či vo vytvorení špecifického nástroja na oznamovanie korupcie.
Mimovládna organizácia hodnotila v rebríčku najmä to, ako samosprávy pristupujú k zverejňovaniu informácií a či majú zavedené pravidlá na procesy. „Prístup k informáciám umožňuje verejnú kontrolu vedenia miest, pravidlá zas obmedzujú priestor na svojvôľu,“ vysvetlil Michal Piško z TIS s tým, že otvorenosť merali pomocou 96 indikátorov v 11 oblastiach, ako zmluvy a rozpočet, prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovaní, personálna politika či verejné obstarávanie.
Foto: ilustračné