Medzi najstaršie remeslá v Rožňave patrilo ševcovstvo: Čižmári si vytvorili vlastný cech
V roku 1618 sa čižmári odčlenili od ševcov a založili si v meste vlastný cech. Artikuly im udelilo mesto Rožňava. Vyrábali čižmy pre potreby vyšších a nižších vrstiev.
Rozhodujúcim činiteľom hospodárskeho a spoločenského života v meste Rožňava bolo počas mnohých stáročí baníctvo. Už v 17. storočí patrilo mesto Rožňava medzi najvýznamnejšie remeselnícke strediská v Uhorsku.
Ako informovala historička Sylvia Holečková, najstaršie remeslá a cechy v Rožňave vznikali ako obslužné združenia pre banícku činnosť. Súviseli s uspokojovaním potrieb baníkov. Boli to ševci (obuvníci), mäsiari a kováči, ktorí produkovali najnevyhnutnejšie produkty pre činnosť baníkov – ševci obuv, mäsiari loj a kožu a kováči náradie a náčinie.
Cech s bohatou históriu
Medzi najstaršie remeslá v Rožňave patrilo ševcovstvo (obuvníctvo). „Spolu s niekoľkými ďalšími remeslami sa ševci spomínajú už v mestskom štatúte z roku 1574. Cech v Rožňave založili pravdepodobne v roku 1590. Spracovávali kožu jednoduchým spôsobom a pomocou šidla šili jednoduchú obuv. Okrem sedliackych topánok, mužských a ženských nízkych topánok, vyrábali aj čižmy,“ uviedla Holečková.
Čižmári sa odčlenili
Podľa jej slov v roku 1618 sa čižmári odčlenili od ševcov a založili si v meste vlastný cech. „Artikuly im udelilo mesto Rožňava. Vyrábali čižmy pre potreby vyšších a nižších vrstiev. Táto takmer po kolená siahajúca obuv s vysokou sárou rôznych modelov sa vyrábala zo zafarbenej, najčastejšie červenej a bledohnedej kože. Čižmy boli zdobené ostrohami, strapcami a inými okrasami. O šikovnosti a chýre rožňavských čižmárov svedčí skutočnosť, že v roku 1643 si u Juraja Czizmadiu objednala čižmy manželka štítnického zemepána,“ spresnila.
Desiatky majstrov
V roku 1630 si rožňavskí čižmári od mestskej rady v Košiciach vyžiadali nové artikuly. „Už v roku 1695 patril čižmársky cech s 18 majstrami medzi najpočetnejšie cechy v Rožňave. K pomerne silným cechom patrili aj ševci, ktorí mali v spomínanom roku 11 majstrov. V roku 1725 mali čižmári 27 a ševci 8 majstrov. O tri roky neskôr, v roku 1728, pracovalo v Rožňave 36 čižmárskych majstrov a 14 majstrov – ševcov. V roku 1828 pracovalo v meste 46 čižmárskych majstrov a 16 ševcovských majstrov. V 19. storočí patrili čižmári k najpočetnejšej skupine remeselníkov v Rožňave,“ doplnila Sylvia Holečková.
Cechy ševcov a čižmárov mali v Rožňave bohatú históriu. Obe remeslá mali rozhodujúcu úlohu v hospodárskom živote mesta. Po zrušení cechov priemyselným zákonom v roku 1872 a vytvorení priemyselných spolkov (spoločenstiev) mal v Rožňave silné postavenie čižmársky spolok.
Zbierky zachované dodnes
„V zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave sa nachádza množstvo predmetov viažucich sa k ševcovskému a k čižmárskemu remeslu. Okrem cechových zvolávacích tabuliek, pečatidiel, cechovej truhlice, písomného materiálu čižmárskeho cechu a spolku, patria k zaujímavým predmetom pracovné náradia a nástroje a šijacie stroje a obuv z 1. polovice 20. storočia,“ povedala na záver historička z Baníckeho múzea v Rožňave.
