Kroje z Gemera: Čo ste o nich možno nevedeli, FOTO

Slovensko je nevyčerpateľnou studnicou folklórneho bohatstva ako prejavu jedinečnosti, umeleckého cítenia a svojského nazerania na život. Jednou z najvýraznejších súčastí ľudovej kultúry u nás je kroj. A veru, na Gemeri sa nosili jedna radosť.

Peter Simon

Spočiatku si človek zhotovoval odev veľmi jednoducho a vzhľadom na vzácny materiál aj úsporne. Trvalo niekoľko storočí, kým k základným druhom oblečenia, skladajúceho sa zväčša iba z dvoch až troch častí, pribudlo množstvo ďalších.

Postupne sa muži, či dievky chceli odlišovať pred ostatnými a tak si ich začali zdobiť, či upravovať.

Farby čepcov podľa veku

Ako prezradila odborníčka, Mária Ferenczová z Rožňavy, Gemerské kroje, hlavne čo sa týka horného Gemera, sú zaujímavé svojim zvláštnym šnurovaním a výzdobou stužiek. Je to jedna zo základných odlišností gemerských krojov od ostatných.

„Ďalšou odlišnosťou sú aj výšivky a výzdoba samotných krojov. Mužské kroje sú vyšívané na prednej časti, na golieri a taktiež na lincoch, ktoré boli typické pre sviatočné kroje. U žien je typický čepiec, ktorý je z paličkovanej čipky. Mladé ženy nosili čepce s červenými niťami a už tie staršie s tmavými farbami nití ako je čierna. Farby nití, ktorými boli čepce vyšívané záviseli od veku danej ženy. No keď už žena ovdovela, nosila čepiec čisto čiernej farby,“ hovorí Ferenczová.

Ďalej čo sa týka čepcov, nosili sa aj perlové čepce, väčšinou sa zachovali v Lehote, Rožňavskom Bystrom, Kobeliarove, Rakovnici, ale vedia o tom, že sa nosili aj v Rejdovej, taktiež aj v Rožňavskom Bystrom sa našiel čepiec paličkovanej čipky, no, či ten čepiec tam priniesla len nejaká dievčina, ktorá sa tam vydala, alebo sa tam aj paličkovali, na to už odpoveď nepozná.

S dobou sa menili aj kroje a ich spracovanie

Technika paličkovania sa podľa slov Ferenczovej v hornom Gemeri najviac objavovala v okolí toku rieky Slaná. „Behom času sa kroje odlišovali hlavne v materiáloch, z ktorých boli ušité, a samozrejme aj vo výzdobe. Keďže v dávnej minulosti nebola taká rôznorodosť materiálov, tak nebola ani možnosť vyšívať kroje z kvalitnejších látok, no takisto v tej dobe nebolo ani toľko času na špeciálnejšiu výzdobu. Neskôr, keď sa objavili rôzne farebné nite, každá žena si chcela vyzdobiť a skrášliť svoj kroj. Čiže tie staré kroje boli jednoduchšie, jednofarebné a tie novodobé z 20. storočia boli ušité z rôznych materiálov, keďže predtým boli všetky kroje, spodnice, košele vyrobené z ľanu. Pracovné kroje boli vyrábané z konopy,“ spresnila odborníčka.

Kroj na každú príležitosť

V každom šatníku sa nachádzali pracovné kroje, bežné kroje, ktoré sa obliekali predovšetkým na jarmoky, do mesta alebo na návštevu, ďalej boli nedeľné kroje, ktoré sa nosili do kostola a taktiež aj sviatočné, ktoré sa nosili na svadby alebo na veľké sviatky do kostola. „Samozrejme všetky boli rozličné a mali svoj typický charakter. Tieto kroje majú ako pre Gemer, tak aj pre nás veľmi vysokú hodnotu. Snažíme sa ich zachovať, aj keď sú už poniektoré zničené, hodnotu jednoznačne majú. Jednak tú úžitkovú hodnotu, ale hlavne tú duchovnú hodnotu, keďže sa podľa krojov dozvedáme informácie o našich predkoch, takisto o ich spôsobe života a odievania,“ dodala Mária Ferenczová.

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame