Kráľ slovenských rozprávok

Pavol Emanuel Dobšinský sa narodil sa 16. marca 1828 v Slavošov­ciach v učiteľskej rodine. Po gymnaziálnych štúdiách v Rožňave a v Miškolci sa dostal na lýceum do Levoče, kde študoval filozofiu a teológiu. Pôsobil ako tajomník veľkorevúckeho farára Samuela Reussa. V rokoch 1855 – 1858 bol evanjelickým farárom v Bystrom (dnes Rožňavské Bystré). Od roku 1858 prednášal na novozriadenej Katedre slovenskej reči a literatúry na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici a po roku 1861 bol evanjelickým farárom v Drienčanoch. Od roku 1867 spolupracoval na vydávaní Zborníka slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčajov a povier, prispieval do neho a neskôr ho aj redigoval. Zásluhou Zborníka zosilnelo zberateľské úsilie na Slovensku. Na diele Slovenské povesti sa významne podieľal A. H. Škultéty. Výsledky štúdia o ľudových rozprávkach publikoval P. Dobšinský v Úvahách o slovenských povestiach. Život slovenského ľudu opísal v knihe Prostonárodné obyčaje, povery a hry slovenské. Najväčšie dielo, Prostonárodné slovenské povesti, vydal Dobšinský na sklonku svojho života. Táto doposiaľ najobsiahlejšia zbierka slovenských rozprávok vyšla v rokoch 1880 – 1883 v Martine v ôsmich zošitoch a tvorilo ju 90 rozprávok. Obsah Prostonárodných slovenských povestí je žánrovo pestrý a bohatý. Zastúpené sú predovšetkým rozprávky fantastické. Okrem nich sa tu nachádzajú rozprávky zvieracie, legendárne, novelistické, realistické aj humoristické. P. Dobšinský prekladal z viacerých jazykov, najmä z francúzštiny a angličtiny. Zaslúžil sa aj o zachovanie mnohých historických dokumentov (materiály o Jednote mládeže slovenskej, študentské zborníky, súbory ľudovej slovesnosti, atď.) a o podchytenie talentov pre literatúru (J. Čajak, J. Botto, Ľ. Kubány).

Zomrel v Drienčanoch 22. októbra 1885.

ZDROJ: www.osobnosti.sk

Pozrite si krátke video z rodného domu P. Dobšinského. Peknú a poučnú exkurziu nám spravil PaeDr. Mgr. Milan Sajenko, kronikár a vedúci expozície P. Dobšinského.