Indiánsky týždeň v knižnici

Vďaka vynikajúcej spolupráci s mnohými priateľmi knižnice, ako napríklad s Domovom sociálnych služieb Amália v Rožňave, pánom Igorom Ladom, riaditeľom tohto zariadenia, sme spoločenskú miestnosť knižnice vyzdobili v indiánskom duchu. Svojimi skúsenosťami, nápadmi a ochotou tráviť svoj voľný čas medzi nami mala aj pani učiteľka Tatiana Chnapková a vymeniť teóriu s praxou prišla aj študentka pedagogickej školy Silvia Emodiová. Rôzny drevený materiál nám k činnosti doniesli priaznivci knižnice a svojimi skúsenosťami a radami nám vyšli v ústrety aj zo Správy Národného parku a biosférickej rezervácie Slovenský kras, Brzotín, pán Róbert Beník, výtvarníčka a dizajnérka Lucia Laciaková, či Jana Pásztorová s ukážkami streľby z luku so šípom. Indiánsky týždeň v knižnici sa teda mohol začať.

Indiáni. Pôvodní obyvatelia Severnej a Južnej Ameriky. Antropológovia ich zvyčajne radia medzi mongolské národy, považujú ich aj za zvláštnu výraznú rasovú skupinu. „Pred 500 rokmi sa tri španielské lode, ktorým velil Krištof Kolombus, preplavili cez Atlantický oceán a dorazili k neznámej pevnine. Kolombus bol presvedčený, že sa dostal do Indie a tak domorodcov, ktorých stretol, nazval indiánmi. V skutočnosti doplával k jednému z ostrovov blízko veľkého kontinentu, o ktorom Európania vtedy ešte nevedeli, že existuje. Tento svetadiel bol pozdejšie pomenovaný po ďalšom moreplavcovi Ameriko Vespuccim – Amerika. Rozhodli sme sa preto deťom, ktoré sa k nám v tento týždeň prihlásili, priblížiť život a kultúru Indiánov aj prostredníctvom kníh, filmov, hudby, ale aj vlastnou výrobou rôznych náramkov, náhrdelníkov, či postavením vigvamu, maľovaním totemu, spoznávaním prírody“ povedala pani Nogeová, pracovníčka úseku pre deti a mládež a dodala „Rodičia, ktorí prihlásili svoje dieťa, hoc len na jeden deň, mali v čase od 9,00 do 15,00 hod. o svoju ratolesť postarané. Každý deň bola pripravená iná činnosť a nevadilo nám ani pokazené počasie. Deti boli hravé, šikovné a my sme sa na nich tešili“ .

Prvé dva dni boli naozaj pestré. Za pomoci dospelých deti postavili vigvam ( kopulovitý stanový príbytok severoamerických Indiánov, najčastejšie z byvolých koží ), u nás s použitím netradičného materiálu, zhotovovali si rôzne čelenky a náramky, pripravovali si návrhy nákresov na totem (u severoamerických Indiánov plastický symbol mystického predka, od ktorého kmeň odvodzuje svoj pôvod), ktorý potom aj tvorili. S pánom Beníkom spoznávali rastlinky, sťahovavé vtáky, stopy zvierat, prostredníctvom filmu sa dozvedeli niečo nové o sovách a popri tom si aj zasúťažili.

Nasledovala zaujímavá streda. V dopoludňajších hodinách si deti pripravili z plastelíny a výkresov jednotlivé rekvizity k animovanému filmu. Za pomoci pracovníka knižnice uja Valéra, deti natáčali naozajstný film a dostal názov Lovenie krokodíla. Do pohybu sa tak dostala nielen postavička Indiána, ale aj loďka, krokodíl, či slniečko. Keď bol film hotový, všetci sa premiestnili do exteriéru knižnice k vigvamu a nasledovalo naozajstné natáčanie hraného filmu, kde deti boli hercami. Jedna časť Indiánov bola v stane zajatá, strážili ju dvaja statní Indiáni. A tí ostatní mali za úlohu ich odtiaľ vyslobodiť. No boj to bol neúprosný. Rinčali meče a bolo počuť aj cválanie a erdžanie rýchlych koní. Všetko sa však šťastne skončilo. Ako v rozprávke s dobrým koncom. Naši Indiáni úspešne zvládli prvé herecké výkony, ktoré sú zachytené aj v krátkom filme Vyslobodenie zajatcov.

Po obede, ktorý bol každý deň zabezpečený v neďalekej jedálni, bola chvíľa aj na oddych, čo vidno aj na samotných fotografiách. „Prvé dva dni deti po návrate z obeda „oddychovo“ čítali knihy, časopisy a tak sme im urobili zmenu. Každý dostal slúchadlá a ešte pred počúvaním hudby sme si povedali, čo je gramofónová platňa, CD-čko, čo je a kam sa dáva magnetofónová kazeta a ako sa volajú „bedne“, odkiaľ ide zvuk“ prezradila pracovníčka úseku hudby a umenia.

Po krátkom hudobnom relaxe nasledovalo výtvarné umenie. Do knižnice prijala pozvanie výtvarníčka a dizajnérka Lucia Laciaková a za jej pomoci deti kreslili rôzne motívy na jednofarebné tričká. Najprv nákres a po krátkom vysvetlení, maľoval každý sám pomocou špeciálnych textilných farieb. Deti boli so svojim maliarskym výkonom spokojné a tešili sa zo svojich vlastnoručne skrášlených tričiek. Deň plný zážitkov bol opäť za nami. A pred nami ? Ešte dva dni nových prekvapení.

Dobrodružstvo teda pokračovalo aj štvrtý a piaty deň. Počasie začalo robiť trochu neplechu a tak namiesto rozloženia ohňa v knižničnej záhrade sme si z rána otvorili maličkú a staručkú knižku od Wolfganga Venohra Orlie perko. „Orlie pierko, nazývaný aj Orlíček, je malý indiánsky loptoš. Huncútstiev má plnú hlavu, podchvíľou dačo vymýšľa. Stále by sa hnal za novými dobrodružstvami a nemôže sa dočkať dňa, keď už bude ozajstným dospelým Indiánom. Avšak jeho zážitky a pestvá sa často končia rozbitým nosom. Našťastie sú mu priateľsky naklonené živly i múdre zvieratká, ktoré ho obklopujú“ to je krátky úvod z tejto knihy a čo-to sme si z nej ešte prečítali. Za tým nasledovalo zhotovovanie darčekových krabičiek servítkovou technikou, resp. obrázkov na stenu s rôznym motívom a v popoludňajších hodinách si deti vyskúšali streľbu z naozajstného luku, ktorý predviedla Jana Pásztorová a potom si za pomoci dospelých naši malí Indiáni zhotovovali svoj luk a šíp a tí najmenší dokončievali maľbu totemu.

Na posledný deň týždňa sa tešili všetci. Najprv si všetci vypočuli krátke pokyny k úlohám, ktoré ich čakali. Cesta k pokladu totiž nebola vôbec ľahká. Na to, aby ho našli, museli každú úlohu rozlúštiť. A tak sa popri tom naučili šifrovaciu mriežku, čítať Morseovu abecedu, prejsť celou svojou postavou malý kúsok papiera, či naučiť sa správne natočiť mapu a určiť pomocou kompasu svetové strany. Poklad bol úspešne nájdený a bol sladký. Napriek uverejnenej vekovej kategórii pred začiatkom nášho denného táborového týždňa, sme mali aj deti mladšie. Boli samostatné a čo bolo hlavné, chceli prísť medzi nás. Všetkých detí bolo 16 a my dúfame, že pestrým programom sme urobili krok vpred do ďalších dní a mesiacov k tomu, že nás budú v knižnici i naďalej navštevovať a budú si požičiavať knihy rôzneho žánru.

Tatiana Bachňáková