Bol som sa rozlúčiť...

Na takejto akcii som nemohol chýbať samozrejme ani ja, a tak som pekne o 11:45hod bol na stanici v Revúcej a čakal. Ako vidieť na fotkách, nebol som tu sám, tento deň a slniečko sem prilákalo mnoho ľudí najmä rodiny s deťmi, ktorým rodičia chceli posledný krát ukázať vláčik v Revúcej a aj sa ním previesť. S pribúdajúcim časom sa dav rozrastal a také plné nástupište, ako bolo dnes táto stanica nezažila dlhé roky. Všetci sme netrpezlivo čakali, starší spomínali ako chodili vlakom do práce, alebo na návštevy, mladší sa zase tešili na prevezenie zadarmo a najviac zo všetkých sa tešili deti, pretože boli radi, že zažijú zážitok, ktorý sa už zrejme nikdy nezopakuje. Na niektorých drobcoch bolo vidieť, že niečo podobné zažívajú prvý, a žiaľ na tejto trati aj zrejme poslednýkrát. Aj keď chvála bohu, oni si to až tak neuvedomovali. Tak sme všetci svorne čakali, upierali pohľady na prázdne koľajnice a zohrievali sa na slniečku, až kým sa 12:10 neozval známy zvuk a spoza zákruty sa vynorila ona…Muránska Strela. Prišla ako veľká a dôstojná dáma, ktorá si je vedomá toho, že je tu síce posledný krát, ale až do tejto poslednej chvíle si dôstojne plní svoju úlohu. Hravo zvládla vziať do svojho vnútra všetkých, ktorí sa chceli zviesť. A ide sa do Muráňa. O 25 minút už bola tu. Na konečnej stanici v Muráni, kde sa roky vracala. Dnes bola v tejto stanici naposledy. Odznel tu krátky príhovor primátorky mesta Revúca a tiež niekoľko slov od železničiarov. Tu v Muráni si vláčik ešte oddýchol do 15:30 hod. a potom sa už vybral na svoju skutočne poslednú púť z našej Revúckej doliny. Posledný krát zvuk jej trúby bolo v Revúcej počuť o 15:43 hod., keď sa pomaličky stratila za zákrutou. Bolo to dosť smutné pre niektorých obyvateľov, ktorí sa tu zišli. Ani železničiarom nebolo veľmi do reči. Nuž skončila sa takmer 118 ročná história jednej lokálnej trate. Odišla, a zrejme odišla navždy. Ďakujeme za tvoje služby.

Zdroj : J. Bobonšic