FOTO z archeologického výskumu na Krásnej Hôrke: Bola tu falšovateľská dielňa?
Generálny riaditeľ Slovenského národného múzea sa aktuálne vyjadril k termínu sprístupnenia hradu.
Slovenské národné múzeum (SNM) plánuje otvoriť hrad Krásna Hôrka pri Krásnohorskom Podhradí v Rožňavskom okrese v roku 2022 a celý ho sprístupniť o dva roky neskôr, teda podľa posledného avizovaného harmonogramu. Na stredajšom tlačovom brífingu na hrade to potvrdil generálny riaditeľ SNM Branislav Panis.
Plánovaný termín
„My sa stále držíme predpokladaného termínu, čiže prelom 2021 a 2022. Ja stále verím tomu, že letná sezóna 2022 už bude na Krásnej Hôrke plne obsadená. To znamená, že návštevníci sa okrem infocentra, ktoré vybudujeme, dostanú aj na dolný a stredný hrad,“ konkretizoval riaditeľ s tým, že do konca roka 2024 by chceli otvoriť celú Krásnu Hôrku.
Na hrade aktuálne prebieha archeologický výskum, ktorý podľa Panisa pomáha architektom a projektantom, aby ho urobili oveľa lepším, než bol pred požiarom a predchádzajúcimi obnovami. „Celé naše snaženie je o tom, aby rekonštrukcia, ktorá má stáť veľmi veľa peňazí, bola tak dobre urobená, aby Krásna Hôrka 50 rokov nepotrebovala väčšiu opravu,“ zdôraznil Panis.
Bez žeriava
SNM začiatkom roka avizovalo, že v polovici tohto roka bude z hradu demontovaný žeriav, ktorý je na ňom už niekoľko rokov. „Plánovali sme to v druhom polroku, lebo aj archeologický výskum je závislý od toho, či ho odstránime. Ak sa dohodneme s ministerstvom kultúry, tak sa nám to hádam podarí. Ak by to aj nebolo v novembri, bude to začiatkom budúceho roka,“ avizoval Panis, podľa ktorého prebiehajú rokovania, aby tento termín stihli.
Vzácne nálezy
„Niektoré zo zhruba 13 sond už máme aj doskúmané. Ešte plánujeme otvoriť jednu veľkú sondu na parkáne, kde budeme odkrývať zvyšky kaplnky, ktorá tam stála. Plánujeme odkrývať aj terén pred severovýchodnou baštou pre spresnenie projekcie,“ priblížil archeológ Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied Peter Bednár.
Väčšina sond je podľa neho v stredovekom jadre hradu, pričom práce sú v rôznom štádiu rozpracovania. „Z výsledkov vieme osvetliť, ako sa Krásna Hôrka rozširovala v 15. a 16. storočí. Potvrdili sa aj zistenia z prelomu 60. a 70. rokov o rozsahu pôvodného včasnogotického hradu,“ povedal Bednár.
Medzi najzaujímavejšie nálezy podľa neho patria zvyšky včasnogotickej a ďalšej neskorogotickej hradby, ako aj niektoré artefakty. „Tie sú pomerne mladšie, väčšinou sa viažu na obdobie renesančnej prestavby v 16. storočí. Objavili sme keramiku, pekný nález ostrohy a časť kostenej ozdoby z odevu,“ priblížil archeológ s tým, že niektoré nálezy je možné datovať aj do 15. storočia, z najstaršej etapy hradu z 13. storočia však nenašli nič.
Falšovateľská dielňa na hrade
Ako pokračoval, medzi nálezmi je aj medený pliešok, aký zatiaľ na Krásnej Hôrke nebol objavený. „Dúfali sme, že ide o mincu, je to však pravda len spolovice. Obsah striebra vylučuje, že by šlo o skutočnú mincu. Je to pliešok pripravený na razenie falošnej mince,“ načrtol archeológ. Dáva to však podľa neho predpoklad, že aj na Krásnej Hôrke fungovala falšovateľská dielňa. „Nie je to až taká rarita, pretože pomaly už nepoznáme hrad, kde by sa v 15. storočí nefalšovali mince,“ dodal.
Rozsah nálezov podľa Bednára ovplyvňuje aj fakt, že hrad bol od založenia v 13. storočí až doteraz „živý“. „Možno najdlhšie obdobie, kedy je ‚opustený‘, je práve teraz od roku 2012. My v podstate vykopávame odpad a toho je tu málo,“ zakončil archeológ.
