Autentické VIDEO z námestia a spomienky Rožňavčanov na Nežnú: Strach aj odhodlanie
V tomto roku si pripomíname 30. výročie Nežnej revolúcie, ktorá bola významným míľnikom našich dejín. Pochopiteľne, že revolučné časy neobišli ani Rožňavu. Ako si na tento významný deň našej histórie spomínajú Rožňavčania?
Revolučná vlna sa v roku 1989 začala šíriť po celom vtedajšom Československu. Veľkú silu v nej tvorili obyčajní ľudia, ktorí si povedali už dosť. A práve aj my sme dali slovo ľuďom, ktorí zažili revolúciu v Rožňave na vlastnej koži. Rožňavčania zaspomínali na tento miľník v našich dejinách.
Natrafili sme aj na video, ktoré podrobne dokumentuje udalosti na Námestí baníkov v Rožňave. Niektorí sa možno na záberoch aj nájdete. Srdce mesta bolo zaplnené študentmi aj umelcami, učiteľmi robotníkmi aj ostatnými.
„Novembrové dni 1989 som sledovala s rodičmi na čierno-bielej obrazovke. Nevedela som si predstaviť, čo môžeme od demonštrácie očakávať, keďže som si myslela, že to, čo je, sa nedá zmeniť. So strachom, ale predsa, sme ako študenti išli na Námestie baníkov v Rožňave a pridali sme sa k umelcom, učiteľom, robotníkom a ostatným, ktorí chceli zmenu, ktorí chceli a dosiahli demokraciu,“ spomína Lenka (48).
„Atmosféra bola taká strhujúca aj sme sa báli, pretože napríklad u nás konkrétne v zamestnaní sme si museli vyberať dovolenky, alebo byť na neplatenom volne. Nevedeli sme, kto je s nami a kto proti nám. No išli sme do toho, keďže už v Bratislave boli tie veľké demonštrácie a v našom okresnom meste tiež začali, tak sme vedeli, že v každom prípade to bude potrebné urobiť, ísť a podporiť ľudí na námestí aj v Rožňave. Najväčšia sranda bola, že sme si tu vedeli kúpiť trikolóru, pretože po prvých dvoch dňoch už v galantérii už sa nedala kúpiť. Ľudia boli s nami len boli vidieť, že sa väčšina bojí, čo sa bude diať,“ hovorí pre náš web Marcela (52).
Ako doplnila, v uliciach mesta polícia bola (vtedy Verejná bezpečnosť). „V podstate len dávali pozor, aby sa to nejak nezvrhlo na zlú stranu. Boli tam všelijaký ľudia, bolo tam všetko možné,“ dodáva s úsmevom.
„Najkrajší pocit po nežnej bol pre mňa taký nádych. Mohli sme sa konečne v podstate nadýchnuť a išli ste po ulici tak slobodne. Ľudia sa zdravili, usmievali sa a ani sme sa nemuseli poznať. Som rád, že som sa mohol zúčastniť tejto demonštrácie, vyjadriť svoj nesúhlas s vtedajším systémom a, že sa to napokon aj podarilo,“ zhodnotil Gabriel (58).
Foto: ilustračné