Unikátne zábery: Takto sa odievali starí Dobšinčania
Dobšinský kroj bol na konci 19. a začiatkom 20. storočia dôležitou súčasťou každodenného života obyvateľov mesta. Kroje sa stali nevyhnutné pri slávnostných príležitostiach ako bol krst, svadba, zábava, oslavy a aj pohreb.
Dobšinský kroj bol na konci 19. a začiatkom 20. storočia dôležitou súčasťou každodenného života obyvateľov mesta. Kroje sa stali nevyhnutné pri slávnostných príležitostiach ako bol krst, svadba, zábava, oslavy a aj pohreb. Kroje na slávnostné príležitosti boli parádnejšie ako tie ,ktoré sa nosili vo všedné dni. Z dobových kresieb a fotografií sa dozvedáme, že kroje z Dobšinej mali typické znaky krojov Karpatských Nemcov, ktoré si predkovia priniesli z krajiny svojho pôvodu.
V priebehu rokov sa mnohé prvky na kroji menili, aj tu pribudli nové a modernejšie. Ako teda vyzeral Dobšinský kroj?
Ako informovala Valéria Majerská z Dobšinej, pozostával zo širokého plášťa – kurty, ktorý bol ozdobený plochými kovovými gombíkmi, bielej košele a širokých nohavíc. Nohavice a plášť boli z plátna tmavomodrej alebo čiernej farby. Na hlave nosili klobúk so širokou strieškou a k tomu si obúvali čižmy. Baníci sa na slávnostné príležitosti obliekali do baníckej uniformy. Tá sa obliekala hlavne v nedeľu do kostola, alebo pri verejných sviatkoch ,či pohreboch členov Bratstva – Bruderschaftu.
Uniforma sa stáva tiež vlastne krojom a je jedinou formou, ktorá síce pozmenená prežila dodnes. Kabátec uniformy je čiernej farby s typickou koženou zásterou, ktorá sa nosila na zadnej časti. K nej patrila vysoká valcovitá čiapka, alebo klobúk so širokou strieškou. Neskôr začali nosiť čiapku lodičkového tvaru, ktorá sa volá kappel. Boli vo farbe zelenej – pre mládencov a čiernej.
Podľa Majerskej, typickým znakom ženského kroja bol u vydatých žien biely čipkovaný čepiec, pod ktorým nosili vlasy upravené do uzla. Na košeľu s krátkymi nazbieranými rukávmi nosili vestu – lajblík, ktorá bola ozdobená sponami. Naraz nosili 5 až 6 sukní, ku ktorým si obúvali kordovánové čižmy vyrobené z kozej kože. Vrchné sukne a zástery boli indigovomodré alebo čierne.
V súvislosti s odievaním musíme pripomenúť, že už v 18. storočí bola v Dobšinej modrotlačová dielňa, ktorá vyrábala látky, ktorými zásobovala Dobšinú a jej okolie. Na začiatku 20. storočia sa nosenie kroja začalo vytrácať a mešťania sa začali prispôsobovať novému spoločenskému životu. Kroje sa obliekali už len zriedkavo. Nosili ich už len starší obyvatelia, a to hlavne na každodenné nosenie.
Zdroj, foto: mestodobsina.sk
