Peter Simon
Správy
Učiteľka Ingeborg Tillischová: Povolanie učiteľky sa stalo jej vytúženou profesiou
Ingeborg Tillischová patrí medzi dlhoročných pedagógov. Na obchodnej akadémii učí viac ako 30 rokov. Na strednej škole si oblúbila ekonomické predmety a teraz ich aj učí. Počas dlhoročnej kariéry sa stretla so všeličím. Prečítajte si, na čo spomína rada a na čo menej.
Prečo ste si vybrala toto povolanie?
- Vyrastala som oproti základnej škole, ktorej svet ma vždy zaujímal a inšpiroval. Od malička som sledovala žiakov s aktovkami na pleciach a ruch na školskom dvore. V detských hrách dominovali žiaci a škola, a povolanie učiteľky sa stalo mojou vytúženou profesiou. Aj dnes, po viac ako tridsiatich rokoch v školstve, by som ho nevymenila.
Pochádzate z učiteľskej rodiny?
- Nie. I keď jeden prastrýko pôsobil na Kolégiu v Prešove 35 rokov ako profesor a dekan na teologickej akadémii.
Prečo ste si vybrali práve taký predmet, ktorý učíte?
- Už na strednej škole som si obľúbila ekonomické predmety a hlavne účtovníctvo.
Ako si spomínate na svoje začiatky?
- Do školy, kde som sama študovala, som nastúpila bez predchádzajúcich pedagogických skúseností na miesto mojej bývalej profesorky účtovníctva. Hneď v prvom školskom roku som sa stala triednou v kolektíve, kde bolo až 39 žiakov. Aj dnes si na to obdobie veľmi rada spomeniem a poteším sa, ak sa stretneme.
Čo je pre vás na povolaní učiteľa najkrajšie?
- Určite to, že ste neustále obklopený mladými ľuďmi, pri ktorých človek sám zabúda na svoj vlastný vek.
Zažili ste za tých pár rokov aj niečo milé, čo vás príjemne prekvapilo?
- Za tie roky, ktoré som strávila v škole, som spolu so žiakmi absolvovala aj mnoho výletov a exkurzií, kde sme zažili veľa krásnych a veselých chvíľ. Spomínam si na celoštátnu spartakiádu v Prahe, na letné aktivity počas prázdnin v Bratislave, na turistické akcie, hospodárske týždne, diskotéky a mnohé iné. Dnes som vďačná, že všetky akcie prebehli bez nehôd a na väčšine bolo vždy veselo, tak, ako to medzi mladými ľuďmi má byť.
Hovorí sa, že z učiteľského platu sa nedá vyžiť. Čo vy na to?
- Toto tvrdenie je asi nesprávne, lebo ako vidíte ešte žijem. Pravdou ale je, že kompetentní si asi nevážia prácu učiteľov, lebo v opačnom prípade by im za takú náročnú prácu nemohli určiť takéto odmeňovanie.
Čo si myslíte o stave školstva na Slovensku?
- Stav školstva v súčasnosti si určite zasluhuje dlhšiu a odbornú diskusiu zainteresovaných. Nestačí len hovoriť o zvyšovaní vzdelanosti, ale treba pre to aj niečo konkrétne urobiť. Celková situácia sa podľa mňa určite nezlepšuje. Školstvu neprospievajú časté a neustále zmeny učebných osnov bez predchádzajúcich diskusií. Nedostatok financií a spôsob financovania školstva tiež neprispieva k zvyšovaniu kvality. Opak je pravdou. Je to na škodu veci, lebo dnes, v čase internetu a mnohých ďalších moderných vyučovacích pomôcok je vyučovací proces zaujímavejší a dynamickejší.
Získali ste aj nejakú zlú skúsenosť so študentmi?
- Počas môjho dlhého obdobia stráveného v škole bolo skúseností veľmi veľa. Boli dobré a aj menej dobré. Medzi moje nepríjemné zážitky patrí určite aj ten, keď sa počas školského výletu v Slovenskom raji stratila skupina asi 9 žiačok. Bolo to ešte v čase, keď neboli mobilné telefóny, a tak sme boli veľmi ustráchaní a nervózni. Keď sa začalo stmievať, nemali sme inú možnosť, len požiadať o pomoc horskú službu. Našťastie sa všetko dobre skončilo. Žiačky prišli neskoro v noci na smrť uťahané a aj horská služba upustila od fakturácie nákladov za akciu.
Ako využívate voľný čas, keď neučíte?
- Ekonomika sa neustále mení a vyvíja. Štúdium ekonomickej literatúry, ale aj nezaujímavých zákonov a predpisov je mojou pravidelnou činnosťou počas voľného času. Veľa času však venujem aj beletrii a cudzím jazykom. Mojím koníčkom je cestovanie. Veľmi rada spoznávam nové krajiny, život ľudí a aj prírodné krásy. A príroda je ten najlepší prostriedok na regeneráciu síl a polievka pre dušu.
Zdroj: Dnes24.sk