Spomíname
Chýbajú nám. A spomíname na nich stále. Dnes ležia na mieste ich posledného odpočinku a majú vlastný sviatok. A my si ich ako každý rok pôjdeme uctiť. Už zajtra je Sviatok všetkých svätých a potom Pamiatka zosnulých.
Cintoríny a hroby našich najbližších, ktorí už nie sú medzi nami, v týchto dňoch hýria farbami. Kvety, vence a zapálené sviečky zdobia miesta posledného odpočinku v každom slovenskom meste či obci. 1. novembra slávi katolícka cirkev prikázaný Sviatok všetkých svätých, na ktorý na druhý deň nadväzuje Pamiatka zosnulých alebo ľudovo nazývaný sviatok Dušičky.
Sviatok Všetkých svätých sa prvýkrát oslavoval v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Panteón a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým. Neskôr pápež Gregor III. (731–744) preložil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. november, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Tradícia uctievať pamiatku zosnulých siaha až do roku 998, keď opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny zaviedol tradíciu 1. novembra večer vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu. Tento zvyk sa čoskoro rozšíril po celej západnej cirkvi. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva sa na cintorínoch dodnes zapaľujú sviečky. Na Slovensku má úcta k zosnulým korene až u našich praslovanských predkov. Podľa nich sa na všetkých významných udalostiach každej rodiny zúčastňovali aj mŕtvi členovia rodu. Každý obrad sa údajne konal pri horiacich sviečkach a končil, keď sviečky zhasli. Na Orave sa našli dôkazy o obradoch tohto typu. Zosnulí vraj ochraňovali rod, starali sa o vlahu polí, o rozmnožovanie lovnej zvery a dobytka. Už v tomto dávnom čase sa na cintorínoch v noci z 1. na 2. novembra prinášali jedlá a nápoje ako pocta pre duše.
Venujme tichú spomienku tým, ktorí už nie sú medzi nami nielen dva dni v roku. V našich srdciach budú predsa žiť navždy.
Zdroj: TASR, SITA, autorka
