Spomienka na obete holokaustu
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky schválili v roku 2001 zákon, ktorým bol 9. September vyhlásený za Deň obetí holokaustu a rasového násilia. Dátum bol zvolený na základe paralely s dátumom, kedy boli prijaté represívne paragrafy, tzv. židov
Holokaust je systematické, štátom vykonávané prenasledovanie a hromadné vyvražďovanie náboženských, etnických, či politických skupín.
V novembri 1938 Nemecko a Taliansko donútili Viedenskou arbitrážou Československo, aby sa okrem iného vzdalo južných území v prospech Maďarska. V dôsledku spomínaného diktátu pripadli južné časti okresu spolu s okresným mestom Rožňava pod štátnu správu Maďarska. Išlo o obce Bôrka, Silická Brezová, Brzotín, Čučma, Drnava, Lipovník, Jovice, Kružná, Kováčová, Lúčka, Krásnohorská Dlhá Lúka, Nadabulá, Pašková, Plešivec, Krásnohorské Podhradie, Rudná, Slavec, Silica, Kunová Teplica, Vidová a iné.
Z obcí, ktoré ostali na Slovensku sa vytvoril okres Dobšiná, so sídlom v Dobšinej. Slovenský štát uskutočňoval podľa nemeckého vzoru okrem iného aj riešenie tzv. židovskej otázky. V roku 1939 sa v Dobšinej spisovali zoznamy židovských osôb a súpisy ich majetku. Do židovských podnikov boli vymenovaní „dočasní“ správcovia. Židia boli vylúčení z verejných služieb, zanikali židovské spolky, židia nesmeli vykonávať lekársku prax a podobne. V septembri roku 1941 bol prijatý židovský kódex, ktorý upravoval právne postavenie Židov na Slovensku. Perzekúcie vyvrcholili v roku 1942 keď takmer všetkých 228 obyvateľov Dobšinej, ktorí boli židovského pôvodu deportovali do koncentračných táborov.
V Maďarsku sa situácia Židov postupne zhoršovala. Spočiatku dochádzalo k obmedzeniam ako odňatie živností, zákaz lekárskej praxe, zákaz obchodovania s rôznym tovarom, zákaz pracovať v štátnej správe a podobne. V roku 1944 existoval na území mesta Rožňavy iba jediný podnik, ktorý patril Židovi. V roku 1941 vstúpilo Maďarsko spolu s Nemeckom do vojny proti Sovietskemu zväzu. Židia, Rómovia, Slováci a iní „nepriatelia“ Maďarska boli sústredení do pracovných jednotiek, ktoré boli využívané na otrockú prácu, alebo posielané priamo na najťažšie úseky frontu. Asi 42 000 židov zomrelo v týchto jednotkách ešte pred nemeckou okupáciou. Maďarsko spočiatku rázne odmietalo plány konečného riešenia, ktoré v tej dobe prebiehali na iných miestach Európy. Až po obsadení Maďarska nacistickým Nemeckom v roku 1944 sa začalo s radikálnym riešením. Židia boli označovaní žltou hviezdou a sústredení do get, odkiaľ boli následne deportovaní do koncentračných táborov. Rožňavské geto bolo na niekdajšej ulici A. Petőfiho 8, 10, 12 a 34, čo je pravdepodobne časť dnešnej Čučmianskej ulice. Vyše 300 ľudí bolo odtiaľ deportovaných do Osvienčimu, kde väčšina z nich našla svoju smrť. Muži, ženy a dokonca aj malé deti.
Tento deň patrí aj ich pamiatke.
Peter Gemerský
ZDROJ: Štátny archív Rožňava FOTO: Kamila Rybárová
