Pri Rožňave sa kedysi vyrábalo drevené uhlie pre hutnícke účely: Postup zhotovenia je viac než zaujímavý
Vyrobené drevené uhlie furmani odvážali do huty Karol, prípadne až do hút na severe dnešného Maďarska.
Obec Vlachovo mala v minulosti roľnícko-banícky charakter. Popri roľníctve boli ľudia zamestnaní v banských závodoch v obci či v okolí. O rozvoj hutníctva vo Vlachove i v celej Gemerskej župe sa pričinil syn grófa Karola Andrássyho, Emanuel.
„Za svoje zásluhy si vyslúžil prezývku "Železný gróf“. Jeho prevádzky na spracovanie rudy sa vyznačovali vysokou technickou vyspelosťou, s maximálnym využitím prírodných podmienok, napríklad vhodný spád úzkokoľajnej trate umožňoval prepravu rudy s minimálnou energetickou spotrebou. Na premývanie rudy bola využitá voda, privedená kanálom z rieky Slanej a časť vody bola využitá aj na výrobu elektriny v malej vodnej elektrárni," vysvetlil starosta obce Peter Pakes.
V súvislosti s rozmáhajúcou sa hutníckou výrobou v 18. a 19. storočí bola v obci značne rozšírená výroba dreveného uhlia pre hutnícke účely.
Náročná výroba
„Na umelo vytvorených rovinkách v lese robotníci naukladali drevo na hromadu kupolovitého tvaru až do trojmetrovej výšky. Celú kopu obsypali zeminou na utesnenie a na vrchole ponechali iba otvor na odvod spalín. V spodnej časti taktiež ponechali otvor na zapálenie a prívod vzduchu do ohňa počas horenia. V štádiu, keď všetok obsah horel, zeminou uzavreli prívod vzduchu a taktiež zasypali komín, čím sa vytvorili podmienky pre zuhoľnatenie obsahu. Po vychladnutí, takto vyrobené drevené uhlie furmani odvážali do huty Karol, prípadne až do hút na severe dnešného Maďarska,“ priblížil Pakes.
Spracovaním železa, kovaním zbraní a dokonca aj zvonolejárstvom sa zaoberala prevádzka hámra, kováčskeho stroja – buchara na vodný pohon. „Žiadne iné technické zariadenia sa žiaľ nezachovali. Objekt bývalej huty Karol v lokalite nazývanej Vlachovská Maša je v súčasnosti chránenou národnou technickou pamiatkou,“ doplnil starosta.
Aby sa na rod nikdy nezabudlo
Ako hovorí jeden z poslancov obecného zastupiteľstva Juraj Kováč, Emanuel Andrássy pootváral viacero baní v okolí. „Zaujímavé je, že ich pomenovávali menami baňa Manó, baňa Július, huta Karol po otcovi, alebo huta Etelka po jeho matke, aby navždy ostali ich mená zachované v histórii tohto regiónu,“ vysvetlil.
Syn Emanuel dal podľa jeho slov postaviť i železnicu z dnešného Maďarska, ktorá mala koncovú stanicu v Dobšinej. „Odtiaľ sa spracovaná ruda vozila do maďarských fabrík, ktoré boli na vyššej úrovni,“ dodal Kováč s tým, že v obci sa zachovali vzorky rudy, ktoré posielal do celej Európy ako ponuku na odbyt surového železa.
Foto: ilustračné