Najbohatší cech v Rožňave v spore s cudzincami: Z tohto opatrenia ostanete paf!
Zdá sa, že niektoré situácie sa neustále opakujú. Remeselníci boli zrejme odjakživa nedôverčiví voči cudzincom, zvlášť, ak ich chceli obrať o zisky.
Štúdium histórie nás veru môže niekedy poriadne prekvapiť. Zaujímavú skutočnosť odkrývajú záznamy z Rožňavy. Podľa nich, takmer do konca 16. storočia malo mesto iba remeslá nevyhnutne potrebné pre život obyvateľstva alebo pre baníctvo a hutníctvo.
„Medzi prvými sa v meste združili mäsiari. Cech vytvorili v roku 1597, kedy im artikuly potvrdili richtár a rada mesta Banská Bystrica. Pre mesto mal tento cech veľký význam a po výrobkoch tohto cechu bol obrovský dopyt. Mäsiari nielen spracovávali mäso a zásobovali obyvateľov mesta potravinami, ale vyrábali aj dôležité produkty pre činnosť baníkov – loj na svietenie v baniach a kožu na výrobu kožených nádob pre vertikálnu banskú dopravu a na zhotovenie fleku – koženej zástery, ktorá chránila odev,“ spresňuje historička.
Mäsiari a výsadné postavenie
Mäsiari patrili medzi najbohatších remeselníkov v Rožňave a voči mäsiarom z iných miest mali výsadné postavenie. Príkladom je podľa historičky z Baníckeho múzea v Rožňave skutočnosť, že mäsiari z cudzích miest nesmeli na trh dovážať porazený dobytok. „Museli ho doviesť živý, ukázať ho zástupcom cechu a až po ich schválení ho mohli v zariadeniach miestnych mäsiarov za poplatok poraziť,“ hovorí Holečková.
Cudzinci v Rožňave: Dvere im zavreli pred nosom, ale…
To však zrejme rožňavským mäsiarom nestačilo, onedlho sa dostali do vážnejšieho sporu. "Keďže cudzí mäsiari predávali svoje výrobky lacnejšie ako domáci, obrátili sa rožňavskí mäsiari na arcibiskupa Petra Pázmánya a žiadali, aby zakázal cudzím mäsiarom predávať mäso v Rožňave.
Arcibiskup im v roku 1634 vyhovel, ale s podmienkou, že nebudú predávať mäso drahšie ako cudzí mäsiari, aby nepoškodili chudobných občanov. Rozdiel im malo uhradiť mesto," uvádza Sylvia Holečková o prinajmenej zvláštnom opatrení, ktoré si teraz vieme len ťažko predstaviť.
Ako dodáva, zaujímavá je aj skutočnosť, že podľa starodávneho zvyku sa cechy každoročne po voľbách predstavovali novozvolenej mestskej rade a richtárovi, ktorých pri tejto príležitosti obdarovávali rôznymi darmi. „Mäsiari, hoci patrili k najbohatším cechom, sa pri tejto príležitosti nikdy neprejavovali.“
„Spomienkou na existenciu mäsiarskeho cechu v Rožňave sú cechové insígnie a písomný materiál, ktoré sú evidované v zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave. Veľmi zaujímavá je mosadzná zvolávacia tabuľka rožňavského cechu mäsiarov z roku 1774. Na tabuľke dominuje uprostred umiestnený, dosť nešikovne znázornený znak remesla – motív býka. Na zadnej strane je tabuľka opatrená schránkou štvorcového tvaru, ktorá je po obvode zdobená radom vyrytých hviezd. Schránka slúžila na uloženie správy. Zachovali sa aj dve pečatidlá rožňavského mäsiarskeho cechu z rokov 1748 a 1847, na ktorých v pečatnom poli dominuje rytý znak remesla – hlava býka,“ informuje historička z Rožňavy.
Vzácnym písomným prameňom je výučný list cechu mäsiarov z roku 1698.
Znaky cechu vidieť ešte aj dnes
Znaky mäsiarskeho cechu sú podľa Holečkovej dnes viditeľné aj na budove, ktorá v minulosti slúžila ako administratívna budova Markovej manufaktúry na spracovanie kože. „Umiestnené sú v rohoch nad vstupnými portálmi. Budova je jednou z najvýznamnejších architektonických pamiatok obdobia klasicizmu na Slovensku. Dnes v nej sídli riaditeľstvo Baníckeho múzea v Rožňave,“ dodáva na záver.
Výučný list cechu mäsiarov, 1698 /voľný preklad/
My, najstarší a nadriadení majstri ctihodného mäsiarskeho remesla v slobodnom kráľovskom meste baníckom Rožňava v hornom Uhorsku, Lassar Weiser a David Möser, posielame všetkým majstrom a tovarišom v mestách a na trhoch svoje pozdravy, sme im k službám a prajeme všetko dobré.
Oznamujeme im týmto otvoreným listom, že ctihodný mäsiarsky tovariš menom Michael Kostyal nás poprosil o vystavenie vysvedčenia o svojom správaní sa, čo sme mu nemohli odmietnuť.
Horeuvedení oznamujeme všetkým majstrom a tovarišom, ktorých sa to týka, ktorým bude tento list ukázaný, že menovaný Michael Kostyal slúžil u nášho majstra Thomasa Fleischera 1 rok tak, ako sa na mäsiarskeho tovariša patrí a všetky služby vykonával tak čestne, verne, poctivo a slušne, že sa o ňom môžeme vysloviť len v dobrom.
Aj dlhšie by sme ho boli radi ponechali u seba, prejavil však vôľu skúsiť šťastie aj inde, prosíme preto pánov majstrov horeuvedeného remesla, aby menovaného Michaela Kostyala prijali medzi seba ak ich vyhľadá, umožnili mu vykonávať remeslo vedľa ostatných členov cechu a prejavovali mu dobrú vôľu aj v ostatných záležitostiach. My sme ochotní to isté tiež priateľsky poskytnúť. Kvôli väčšej dôveryhodnosti sme listinu potvrdili aj našou cechovou pečaťou.
V Rožňave 16. februára 1698.
