Muž, ktorý odrodil tisíce detí: ROZHOVOR s rožňavským primárom Igorom Seresom (54)

Na oddelení gynekológia a pôrodníctvo pracuje od roku 1989, vo funkcii primára od roku 2016. Štúdium na LF Univerzity Karlovej v Prahe ukončil v roku 1989. V tom istom roku ukončil tiež špecializačné štúdium v odbore gynekológia a pôrodníctvo I. stupňa a v roku 1998 aj II. stupňa. Má certifikát odbornej spôsobilosti na vykonávanie základného ultrazvukového vyšetrenia v gynekológii a pôrodníctve. Prečítajte si pútavý rozhovor s človekom, ktorý odrodil tisíce detí.

Na naše otázky odpovedá MUDr. Igor Seres (54), primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Nemocnice Svet zdravia Rožňava.

Čo Vás priviedlo k štúdiu medicíny a ako dlho vykonávate profesiu lekára?

Vždy som mal bližšie k humanitným ako technickým vedám. Obaja moji rodičia boli lekári, primári svojich oddelení. Mal som prirodzený vzor a táto profesia mi dávala zmysel. A tak z toho vyplynulo nejako automaticky, že som pokračoval v ich práci. Profesiu lekára vykonávam od roku 1989.

Spomínate si ešte na začiatky Vašej práce? Aké boli?

Ťažko sa jednoznačne vyjadriť. Bolo viacej práce, viac pôrodov, viac operácií. Lekár po škole je iba polovičný lekár. S tým, čo sa naučíte v škole, by ste v praxi neobstáli. Chýbajú vám skúsenosti. Tie sú v medicíne nenahraditeľné. Nie je to exaktná veda. Každý pacient je iný. Takže som mal množstvo roboty a musel som sa veľa učiť.

Na druhej strane nás bolo na oddelení podstatne viac. Človek nikdy neostal sám, vždy mal za sebou skúseného lekára. Dnes je nás možno tretina pôvodného personálneho stavu, keďže na Slovensku chýbajú lekári aj strední zdravotnícki pracovníci.

Dá sa približne odhadnúť, koľko pôrodov máte za sebou?

Nie, nedá. Veľa. Veľmi veľa. Tisíce.

Čo je na Vašej práci to najnáročnejšie a čo to najkrajšie?

Najnáročnejšie je oznámiť matke, že prišla o dieťa a s tým súvisiace situácie. Najkrajší je zase pohľad na spokojnú a šťastnú rodičku.

Kde robia budúce mamičky najväčšie chyby?

Najväčšie chyby? Internet. Mamičky sledujú všetko možné okolo gravidity a vypytujú sa ďalších rodičiek, ktoré im dávajú rôzne odpovede na základe vlastných skúseností alebo ako odpoveď ich lekára. Často je to však vytrhnuté z kontextu. Každá z rodičiek je iná. Väčšinou nie je univerzálna liečba, ktorá by sa dala aplikovať na určitý problém alebo chorobu pre všetky gravidné pacientky. Všetko by mali mamičky konzultovať hlavne so svojím lekárom, ktorý ich pozná najlepšie a rád im všetko vysvetlí. My sme pripravení si na osobnom stretnutí s mamičkou vypočuť aj jej predstavy o pôrode a diskutovať o nich.

Mamičky si tiež musia v každom momente uvedomiť, že je to ich dieťa a podľa toho pristupovať k samotnej gravidite alebo v prípade komplikácií k liečbe. Neexistuje lekár, ktorý by svojim pacientom nechcel dobre. Ak im teda lekár niečo odporučí alebo navrhne nejaký liečebný postup, má na to svoj dôvod. Často sa stáva, že pacientka lekára rešpektuje iba dovtedy, kým jej to vyhovuje. To sa týka určitých odporučení, liečby, životosprávy, spôsobu vedenia pôrodu a podobne.

Čím je vaša pôrodnica výnimočná?

V našej pôrodnici si mamičky môžu spolu so zdravotníckym personálom naplánovať, ako presne bude ich pôrod vyzerať, a to od prijatia do nemocnice až po starostlivosť o novorodenca. Vytvoriť si tak môžu po diskusii s nami svoj individuálny pôrodný plán, v ktorom budú zahrnuté všetky priania a predstavy mamičky o pôrode. Tradičné pôrodné sály či pôrodné boxy v našej nemocnici tiež nahradili pôrodné izby, kde trávi mamička celý pôrod. Izby sú komfortné, so sociálnym zariadením a mamičky tam majú dostatok súkromia. Na pôrodnej izbe môžu mať po celý čas pri sebe blízkeho človeka, ktorý im poskytuje nepretržitú podporu. To dosiaľ nebolo vždy možné, napríklad keď prebiehalo veľa pôrodov v jednom čase.

Zažili ste počas vykonávania Vašej práce niečo nevšedné?

Áno, napríklad pôrod siamských dvojčiat.

Prišiel niekedy ťažký moment, kedy ste uvažovali o tom, že ste si mali zvoliť inú profesiu?

Sú momenty po ťažkých službách, nekonečných pracovných maratónoch, keď si človek povie, že si mal zvoliť inú profesiu. Je množstvo profesií, kde sa dajú peniaze zarobiť jednoduchšie. Tam by mal voľné víkendy, o 15:30 hod. by som zavrel dvere a v noci by sa vyspal vo vlastnej posteli.

Taktiež, v medicíne dnes vznikajú aj v budúcnosti budú vznikať situácie, že nie všetko vyjde tak, ako by si človek prial. Hovorím, samozrejme, o závažných veciach. Potom je to veľmi ťažké. Aj pre lekára, aj pre pacienta. Táto profesia je však krásna a dáva mi zmysel. O reálnom odchode z medicíny som preto nikdy neuvažoval.

Vidíte rozdiel medzi úrovňou zdravotníctva na začiatku Vašej kariéry a dnes?

Pracujem takmer 30 rokov a zdravotníctvo sa stále vyvíja. Tie zmeny sú obrovské. Zmenili sa niektoré liečebné postupy, úplne sa zmenili operačné postupy. Prakticky všetko je tlačené do laparoskopie. Klasické operačné postupy sú už iba poslednou možnosťou, keď laparoskopia nie je možná alebo zlyhá a je potrebná konverzia na laparotómiu. Existuje množstvo nových liekov, nástrojov, prístrojov, diagnostických alebo liečebných metodík, vyvíjajú sa špeciálne materiály, ktoré majú veľké uplatnenie v medicíne. S tým súvisí špeciálny zdravotný materiál, ktorý predtým proste neexistoval a ktorý umožňuje výkony a postupy predtým nepredstaviteľné. Medicína sa úplne zmenila. K lepšiemu.

Aký je Váš pohľad na vybavenie oddelenia a nemocnice, v ktorej pracujete?

Pohľady sú dva. Prvý – čo všetko by sa zišlo a čo by sme potrebovali. Z tohto pohľadu by to mohlo byť o niečo lepšie. Druhý – čo všetko máme a sme schopní robiť. Vyše dvadsať rokov do tejto nemocnice nikto neinvestoval. Do budov vôbec, do zariadenia minimálne. Navyše, už keď sa nemocnica dokončila, bola stará aj so starým inventárom. V posledných rokoch, odkedy sme súčasťou siete nemocníc Svet zdravia, vidieť prestavby viacerých oddelení do štandardu 21. storočia. Investuje sa do budov, zariadení a techniky. Dokonca už sa investuje aj do personálu. Získavajú sa noví lekári, sestričky a ďalší. Ale zohnať dnes dostatočné množstvo kvalitného a kvalifikovaného personálu je prakticky nemožné. Okrem kliník je to snáď problém všetkých nemocníc na Slovensku.

Ako sa snažíte si od náročnej práce oddýchnuť? Ako relaxujete?

Ako kedy. Podľa toho, koľko mám času. Niekedy nerobím nič, iba si na chvíľu ľahnem alebo čítam. Knihy alebo zaujímavé články na internete. Väčšinou z histórie. V takýchto relaxačných chvíľach nečítam odbornú literatúru. A najradšej podnikám menšie alebo väčšie výlety na motorke po okolí, po Slovensku alebo po Európe.