Peter Simon Správy

Miesto pri Rožňave, kde to dýcha históriou: Prestížny hotel Hatan, či historická vodárenská veža, FOTO

V dedinke pri Rožňave, ako keby zastal čas. Pri významnej železničnej stanici sa náchadza niekoľko skvostných objektov. Poďme sa na ne spoločne pozrieť s odborníkom na slovo vzatým.

Ilustračný obrázok k článku Miesto pri Rožňave, kde to dýcha históriou: Prestížny hotel Hatan, či historická vodárenská veža, FOTO
26
Galéria
Foto: Peter Simon / Zdroj: Dnes24.sk

Plešivec je naozaj úchvatný. Hlavne v časti železničnej stanice. Pri bežnej prechádzke si možno niektoré zaujímavosti ani nevšimnete, stačí však mať otvorené oči a história sa začne prejavovať aj sama. Prekvapenia číhajú na každom rohu.

Svoje nám o tom prezradil aj odborník na tamojšiu históriu László Kardos, ktorý sa už roky zaoberá regionálnou históriou Plešivca a nedávno podieľal aj na vydaní knižnej publikácie, práve o spomínanej obci.

Hotel Hatan

Železničná stanica v Plešivci bola v rokoch minulých významnou spojkou. Železnica medzi Bánréve (Hu) a Dobšinou bola založená v roku 1874. Prvá budova železničnej stanice bola postavená v roku 1895. Tú založil Jánoš Héregi. Plešivecká železničná stanica bola jedinečná najmä z dôvodu, že kým sa neotvorilo spojenie medzi Košicami a Plešivcom, bola táto stanica konečnou zástavkou na trati Praha – Plešivec.

Ako prezradil László Kardos, prvotná budova bola jedáleň. Následne boli dostavané zvyšné časti budovy a tak vznikol hotel, v rokoch 1900 až 1905. „Od roku 1905 po rok 1948 budova niesla názov Héregi vasúti sálloda. Po Héregiho smrti bol hotel v prevádzke pod vedením jeho manželky, až do roku 1948. Po roku 1948 sa budova dostala do správy služieb komunálneho podniku v Rožňave a následne tam vznikla aj reštaurácia a jedálne,“ povedal miestny nadšenec histórie.

Dodal, že budova bola neskôr pomenovaná aj ako Železničiar, či neskôr Hotel Planina. „Do roku 1989 tam fungoval hotel, krčma a aj spomínaná jedáleň. Okolo 60-tych rokov, túto miestnosť využívali železničiari ako závodnú jedáleň. Po roku 1989 ľudia, ktorí tam pracovali si chceli svoje zamestnanie zachovať, tak si budovu prenajali a neskôr sa dostala do súkromných rúk,“ dodal Kardos.

Hotel bol počas Československa veľmi využívaný až do roku 1989. „Chodili tam ľudia z celého okolia aj na školské výlety. Môžeme povedať, že za rok toto okolie navštívilo okolo 100 000 ľudí, čiže to je obrovské množstvo ľudí, a bolo potrebné ich niekde ubytovať. Neskôr v Plešivci na námestí v roku 1960 postavili ďalší hotel. Týmto spôsobom bol podporovaný aj cestovný ruch. Zaujímavosťou hotela bola každý deň živá hudba, čo miestni obyvatelia, ale aj návštevníci a cestujúci oceňovali. Hotel bol stále veľmi využívaný, najmä v letnej sezóne,“ uviedol László Kardos.

Následne doplnil, že na železničnej stanici pracovalo okolo 300 ľudí a v deppe 150, čo predstavovalo veľký nápor na hotel, a z toho dôvodu bola v reštaurácii zavedená aj samoobsluha.

Prevádzku bývalého hotela ukončil pred 14 rokmi, následne ho aj vykradli, obsadili bezdomovci, či viackrát vyhorel. Aj po krčme sa zľahla zem a zostal len nápis.

Foto: Peter Simon / Zdroj: Dnes24.sk

Významnú úlohu zohral aj neďaleký vodojem

Ten bol podľa slov Kardosa postavený v roku 1924 a následne na dva roky na to bol postavený prvý obytný dom pre železničiarov. „Je taktiež zaujímavé, že vodojem, ktorý patril ku železnici neobsluhoval len železnicu a parné rušne, ale stadiaľ sa dodávala voda aj do ubytovní, aj napriek tomu, že sa nachádzal približne v 500 metrovej vzdialenosti. Budova ostala dodnes zachovaná, čiže na nej nenastali a nevykonali sa žiadne väčšie zmeny,“ povedal miestny nadšenec histórie.

Desiatky fotiek z tejto lokality v obci Plešivec nájdete v našej galérii.

Foto: Peter Simon / Zdroj: Dnes24.sk

Továreň na parkety a sudy

Neďaleko hotela stojí dodnes aj zachovalá budova veľkých rozmerov. Tá padne do oka ako prvá. „Podľa mojich vedomostí pri železničnej stanici v Plešivci postavili továreň na výrobu parkiet a sudov za podpory akciovej spoločnosti Légionárskej banky. Výstavba bola úspešne zahájená v roku 1935. Papierne Jozefa Riglera následne odkúpili tento bývalý závod na parkety, a chceli tam zriadiť tlačiareň. Od roku 1950 túto budovu používal roľnícky podnik ako skladové priestory hlavne na obilniny,“ dodal na záver László Kardos.

Foto: Peter Simon / Zdroj: Dnes24.sk
Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM