Čo jedol Ježiš Kristus na poslednú večeru?

Veľká noc na Slovensku je predovšetkým o krasliciach, šibačke a oblievaní dievčat studenou vodou. Prečo sú tieto “sviatky jari” vždy v iný čas, keď jar začína stále 21. marca? Odpoveď môžeme nájsť v histórii židovského národa. Veľká noc nie je o oslave jari, ale o pripomínaní si odchodu Izraelcov z Egypta do zasľubenej zeme. A keďže židovský kalendár sa spoliehal na mesačné fázy a aj stav zrelosti obilia na poli, termín Sviatkov nekvasených chlebov sa stále dodnes mení podľa ich kalendára. Kresťanská veľkonočná nedeľa sa slaví prvú nedeľu po prvom jarnom splne.

Sederova večera ja večera, ktorou začínajú židovské Sviatky nekvasených chlebov, ktoré trvajú sedem dní. Táto večera bola zrejme posledná, na ktorej večeral Ježiš so svojimi učeníkmi. Viedol ju zväčša otec rodiny, alebo iný vážený predsedajúci muž.

Počas celých sviatkov je zakázané jesť kvasené výrobky na pripomienku toho, že v poslednú noc pred odchodom z Egypta Izraelcom už nestihol ani vykvasiť chlieb. Čo všetko teda k tejto Sederovej večeri patrí? Čo mohol Ježiš Kristus jesť so svojimi učeníkmi počas jeho poslednej večere pred smrťou? Zúčastnil som sa na Sederovej večeri, ktorá samozrejme nebola kóšer, ale mal som možnosť priblížiť sa k nálade, ktorá vládla možno aj počas Ježišovej poslednej večere.

Ako taká večera prebieha? Niekoľko hodín pred večerou už domáci pán hľadá v dome všetko kvasené (gazdiná niečo nárokom niekde “zabudne”) a mal by to spáliť. Na stôl sa pripravia misky s rôznymi jedlami. Kus pečenej kosti s trochou mäsa, varené vajíčko, horké byliny (petržlen, redkvička, chren), zelený šalát, charoset (zmes strúhaných jabĺk, orechov a hrozienok) a tri kusy macesu (nekvaseného chleba). Na stole sú nachystané aj nádoby s vínom, slanou vodou a vodou na umývanie rúk. Predsedajúci má k dispozíci ešte štyri poháre na víno.

Po zapálení sviec pani domácou predsedajúci prednesie požehnanie nad vínom, ktoré sa vypije (treba odhadnúť mieru, lebo poháre sa vždy musia vyprázdniť celé). Po umytí rúk (po zložení prsteňov) sa konzumuje horká zelenina namáčaná do slanej vody (symbol sĺz) na pamiatku ťažkých časov v Egypte.

Predsedajúci prelomí jeden maces, polovicu odloží a polovicu nechá navrchu. Najmladší člen rodiny sa spýta štyri otázky, ktoré navodia uvažovanie nad tým, prečo vlastne je táto večera. V reakcii na otázky sa prerozpráva celá história Židovského národa až po odchod z Egypta. Predsedajúci odkvapkáva z vína prstom na zem sedem kvapiek za každú ranu, ktorá stihla Egypt.

Po umývaní si rúk sa požehnáva maces, ktorého kúsok sa zje. Znovu sa jedia aj horké byliny spolu s “maltou”. Nasleduje vlastná večera, ktorá začína jedením vajíčka namáčaného do slanej vody. Potom každý dostane kúsok jahňaciny (ak sa jedná o kóšer prípravu) na ktorej by mala byť aj kosť.

Po večeri sa prednáša požehnanie nad pohármi vína naplnenými až po okraj. Po vypití tohto kalichu do dna sa ešte zkonzumuje kúsok macesu, ktorý sa schoval na začiatku a vypije sa posledný pohár vína. O tomto je zrejme aj písané v Biblii, keď Ježiš hovorí o svojom tele a krvi.

Pomedzi všetky tieto chody je dosť spievania židovských piesní, takže takáto večera sa natiahne aj na dve a viac hodín.

Možno som nepopísal Sederovú večeru presne do detailov, ale na hrubú predstavu, čo asi tak Ježiš so svojimi učeníkmi na poslednej večeri jedol by to mohlo stačiť. Kombinácia jedla na tajto večeri je naozaj až magická. Byliny a zelenina so slanou vodou, maces s petržlenovou vňaťou, chren s jablkami a hrozienkami, vajíčka, pečené mäso, zemiaky… Nech som všetko kombinoval akokoľvek, vždy to bolo chutné a stále iné…

Aj táto Veľká noc bude pre mňa po tomto zážitku iná ako pre väčšinu Slovákov.

Trocha viac atmosféry vám mono priblížia fotografie z tejto Sederovej večere.