Chovateľ papagájov a anduliek Tibor z Brzotína: Hádajte, koľko ich má doma?
Chov papagájov a anduliek je jeho celoživotným koníčkom. Spolu s manželkou a dcérou sa stará o tieto šikovné stvorenia už niekoľko rokov. Tipnite si, koľko operencov doma schováva :)
Pán Tibor Bacsó z Brzotína sa chovu týchto operencov venoval od mlada, keď mal ešte andulky. Potom na istý čas prestal a pred piatimi rokmi sa do chovu opäť pustil s kamarátom. V dnešnej dobe sa snaží stále svoj chov rozširovať a zháňať aj vzácnejšie kúsky. „Teraz mám viac času na chov, deti sú už veľké, aj ušetrené nejaké peniaze mám, tak sa chovu venujem naplno. Momentálne mám okolo 50 kusov a medzi vzácnejšie kúsky patria tie Alexandre Veľké,“ povedal Tibor Bacsó.
Rarita na Slovensku
Medzi zaujímavé kusy možno považovať napríklad rozelu žltubruchú.
„Tieto sú asi také raritné dá sa povedať, bars veľa
chovateľov ich na Slovensku nemá,“ chváli sa Tibor
Bacsó.
Ako ďalej prezradil strava sa špecifikuje ťažšie, pričom každý druh má
tú svoju, ale pre zaujímavosť jedia napríklad proso, slnečnice, obilniny.
„Klietky sa čistia každý deň, voda sa dáva čistá, prikrmuje
sa ovocím, zeleninou, podľa toho, čo vieme zohnať,“ dodal na
záver Tibor Bacsó.
Dcéra chová tiež
Ara modro-žltá patrí do skupiny papagájov Ara, ktoré žijú v tropickej oblasti Južnej Ameriky od južnej Panamy po Brazíliu, Bolíviu, Paraguaj a Trinidad. Dve takéto skvosty sa nachádzajú aj v dome pána Tibora a starostlivosť o ne má v rukách jeho dcéra. Špecifikom týchto vtákov je napodobňovanie ľudskej reči a dokážu to aj tieto dve. „Mala som od detstva sen, že chcem mať takéto papagáje. Dozvedela som sa, že v Ružomberku predávajú tento druh, tak sme kúpili najprv samičku a následne potom z Liptovského Mikuláša samčeka, takže sú v páre,“ prezradila dcéra.
Tieto papagáje má už vyše roka a ako pre Rožňava 24 prezradila, chov je dosť náročný, potrebujú veľa starostlivosti, potrebujú sa rozprávať a hlavne kontakt s človekom. „Strava pre tieto papagáje je veľmi drahá. Sú to špeciálne granule, semiačká, potrebujú vitamíny, ovocie. Učíme ich aj rozprávať a to tak, že veľakrát musíme opakovať za sebou jedno slovíčko a oni sa ho časom naučia. Napríklad už teraz ako vojdeme do domu, tak sa nám pekne pozdravia, že ahoj a som z toho šťastná,“ dodala na záver dcéra Tibora.
