Aj poslanci drali lavice: Ako sa darilo tváram mesta v škole?

[color=#ff0000]­Aký/á ste boli žiak/čka na základnej škole?[/color] Radoslav Kovács: Odpovedať by asi mali moje pani učiteľky zo Základnej školy na Ulici pionierov. Ja si nekriticky spomínam len na to, že som nemal nejaké väčšie problémy :) Učeniu som venoval veľmi veľa času, stále som si čosi opakoval. Veľmi rád som čítal, hoci nikdy nie to, čo nám v škole predpísali. Karol Kováč: Bol som vzorný žiak. Výborne som sa učil, reprezentoval som školu v prednese poézie, prózy, v rôznych druhoch kolektívnych a individuálnych športov, hral som divadlo, reprezentoval som školu na rôznych spoločenských podujatiach,zapájal som sa do rôznych aktivít. Bol som predsedom školy, členom okresného predsedníctva pionierskej organizácie. Na vysvetlenie: moji rodičia sa rozviedli, keď som mal 6 rokov. Mamka tvrdo pracovala od rána do večera, aby sa o nás a domácnosť postarala. Všetok svoj voľný čas obetovala nám. Ale nakoľko ho bolo málo, tak som mal dve možnosti. Alebo sa poflakovať, alebo ten čas využiť lepšie. Nakoľko som bol živé dieťa, ale veľmi slušne vychované, čo si rýchlo všimli moji učitelia, tak ma zamestnávali okrem školských povinností aj ďalšími uvedenými aktivitami a postupom času, sa mi to tak zapáčilo, že som využil každú príležitosť aktívne sa zapojiť do diania okolo mňa. A nakoľko som väčšinu času trávil v škole, tak to boli školské aktivity. Jana Mičudová: Myslím si, že som patrila k tým šikovnejším žiakom, s ktorými učitelia nemali problémy. Dušan Pavlík: Bol som dobrý žiak, aj keď hodnotiť by mali učitelia a nie sám seba. Ivan Kuhn: To je skôr otázka pre mojich bývalých učiteľov. Ak si ma nebudú pamätať, tak dobrý. :)

[color=#ff0000]Aké ste mali na základnej škole známky?[/color] Karol Kováč: Rôzne, ale väčšinou jednotky a dvojky. Jana Mičudová: Na vysvedčení som mala samé jednotky, len v 8. ročníku ZDŠ som na polroku mala 2 z TV a preto som musela robiť prijímacie pohovory do gymnázia. (hodnotenie z TV bolo veľmi prísne v porovnaní s dneškom). Nechodila som do ZŠ deväť rokov, ale z 8. ročníka som odišla do gymnázia.Učenie mi nerobilo problém. Skôr naopak bola som dosť „živé“ , "zvedavé a tvorivé dieťa. Navštevovala som veľa krúžkov, spomeniem aspoň recitačný, spevácky, tanečný, divadelný. Navštevovala som aj ZUŠ hru na akordeón. Dušan Pavlík: Jednotky a v osmičke nejakú dvojku z hudobnej, musel som kvôli tomu robiť prijímacie pohovory na gymnázium Ivan Kuhn: Čisté jednotky som mal iba v prvom ročníku. Ale pokiaľ si pamätám, tak na ZDŠ som mal vždy priemer lepší ako 1,5.

[color=#ff0000]Aké predmety ste mali rád/a?[/color] Radoslav Kovács: Veľmi ma bavil dejepis a zemepis s pánom učiteľom Seleckým, rovnako aj prírodopis a chémia s pani učiteľkou Krejzlovou. Obaja sú už na dôchodku. V siedmom ročníku mi konečne začala ísť nemčina, ktorú nás učila pani Garajová. A mal som rád aj matematiku, hoci tá mi išla o poznanie ťažšie. Karol Kováč: Všetky. Nebola výnimka. Jana Mičudová: Najradšej som mala slovenský jazyk a literatúru, prírodopis, dejepis a hudobnú výchovu. Dušan Pavlík: Obľuboval som technické predmety, zemepis a telesnú. Ivan Kuhn: Zemepis. A aj dejepis, ale nie učenie sa dátumov. :)

[color=#ff0000]Aké predmety ste neznášali?[/color] Radoslav Kovács: Neboli predmety, ktoré som neznášal, boli len také, ktorým som musel venovať viac času na učenie, aby som pochopil preberané učivo. No a potom tu bola hudobná výchova, pri ktorej som nechápal, prečo ju tam máme :) Karol Kováč: Žiadne. Jana Mičudová: Nikdy som neinklinovala k maľovaniu, kresleniu, modelovaniu a podobným činnostiam – takže výtvarnú výchovu by som kľudne vypustila z povinných vyučovacích predmetov. Dušan Pavlík: Chémiu a dodnes mi nejde. Ivan Kuhn: Slovenčinu. Alebo skôr slovenčinárku. :) Na ZDŠ som si vypestoval averziu k povinnému čítaniu. A niektoré časti slovenskej gramatiky som pochopil, až keď som po skončení VŠ začal písať do novín. :)

[color=#ff0000]­Robíte prácu, ktorú ste si vysnívali ako dieťa?[/color] Radoslav Kovács: Nie, pretože ako dieťa som nesníval o žiadnej práci :) Slovenčina a najmä literatúra ma začali zaujímať až v strednej škole, rovnako aj niektoré témy obsiahnuté v predmete občianska náuka. To, že budem študovať práve túto kombináciu, som sa však rozhodol až dva roky po skončení strednej školy. Karol Kováč: Áno. Je stým spojená malá príhoda. Navštevoval som škôlku v Póšovej záhrade a nakoľko mi vychádzali zle roky (som decembrový) mal som jeden rok medzi škôlkou a školou „prázdniny“. V škôlke sa mi páčilo a tak som sa často chodieval do jej okolia hrať. Dnu som už nemohol, ale za plotom som mal pocit, že tam patrím. Neďaleko škôlky stavali centrum občianskej vybavenosti pre vtedy nové sídlisko (Poľovnícka reštaurácia) a všimli si ma stavební robotníci, ktorí v tom laxnom socialistickom tempe na stavbe pracovali. A tak slovo dalo slovo a nakladal som piesok do fúrika, potom do miešačky, podával som náradie atď.. A vtedy tam niekto povedal, že som rodený stavbár. A mne sa to tak zafixovalo v podvedomí, že som už nechcel nič iné vo svojom živote robiť. A aj keď som mal trendy „uniknúť“ tomuto osudu, vždy som sa vrátil k svojmu remeslu. A som na seba hrdý, lebo moja práce mi je aj koníčkom. Jana Mičudová: Mám v živote jedno veľké šťastie, že som vyštudovala to, po čom som túžila už od 3 rokov veku. Vždy som chcela byť pani učiteľkou a preto som „vyučovala“ už ako troj ročná plyšové zvieratká. Môj sen sa mi splnil a práca ma napĺňa dodnes. Je to obrovské šťastie spojiť svoje povolanie či poslanie so svojou záľubou. Podľa mňa sú ľudia, ktorí dokážu vo svojej práci vidieť aj svoje hobby šťastnejší, vyrovnanejší, tolerantnejší a oveľa ľahšie prekonávajú prekážky na pracovisku. **Dušan Pavlík: Vysnivanú prácu som chvíľu robil, momentálne som spokojný so súčasným stavom. **Ivan Kuhn: Nerobím. Ako dieťa som chcel byť murárom, smetiarom a rušňovodičom. Asi žiadne dieťa netúži byť politickým analytikom. :)