70. výročie oslobodenia Rožňavy. Prečítajte si, ako sa bojovalo za naše mesto
Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave, vojenské útvary v meste Rožňava a Mesto Rožňava zorganizovali spoločne pietny akt kladenia vencov pri príležitosti 70. výročia oslobodenia Rožňavy. Na Námestí baníkov v Rožňave sa stretlo niekoľko desiatok ľudí.
Na Námestí baníkov sa v Rožňave za účasti vojakov posádky ASR, predstaviteľov mesta, samosprávnych orgánov, miestnej a oblastnej organizácie SZPB v Rožňave, študentov, žiakov a obyvateľov mesta konala spomienková slávnosť k 70. výročiu oslobodenia nášho mesta a pietny akt, ktorým si všetci prítomní uctili pamiatku tých, čo za našu slobodu obetovali svoje životy. „Na január 1945 si už nie mnoho Rožňavčanov rado zaspomína. Veď skoro trištvrte storočia uplynulo od chvíle, keď bola Rožňava definitívne oslobodená,“ uviedol vo svojom príhovore primátor mesta Pavol Burdiga.
Náš región oslobodzovali vojská II. ukrajinského frontu, v rámci ktorého operovali aj jednotky rumunskej armády. Prvé oslobodzovacie boje sa odohrali už prvej polovici decembra 1944 v južnej časti okresu, v údolí rieky Slanej. Podstatou úlohy, ktorú 5. januára 1945 vytýčil sovietskym a rumunským jednotkám veliteľ 40. armády, generál Zmačenko vo svojom štábe v maďarskom mestečku Szendrö, bolo preniknúť hlavnými silami údolím Slanej a Štítnickej doliny až do priestoru Dobšinej. Úderné zoskupenie, ktorému bola táto úloha zverená, bolo zložené z piatich sovietskych, piatich rumunských divízií a 54 sovietskej pevnostnej brigády. Toto zoskupenie malo prelomiť nepriateľskú obranu, ktorá sa opierala o kopcovitý terén Silickej planiny na 25 kilometrovom úseku južne od Rožňavy a Plešivca. V oslobodzovacích bojoch výdatne pomáhali aj partizánske jednotky pôsobiace na našom území. Ich bojová, diverzná a spravodajská činnosť bola znásobená spoluprácou s domácim protifašistickým hnutím a miestnym obyvateľstvom.
Na prístupoch k Rožňave a Jelšave trvali boje už takmer dva týždne. Generál Zmačenko preto naliehal na zvýšenie tempa útoku. K úderu na Rožňavu bola sústredená väčšina vojsk 4. rumunskej armády, ktorý bol súčasne podporovaný útokom 54. pevnostnej brigády generála Karnačeva. Hitlerovskému veleniu sa tento tlak nepodarilo zastaviť. Vo večerných hodinách 22. januára už zvierali oslobodzujúce jednotky fašistov zo všetkých strán. V noci z 22. na 23. januára prenikli do Rožňavy od východu jednotky 21. pešej divízie, z juhu útvary 18. a 16. divízie, a z juhozápadu 11. pešej a 8. mechanizovanej jazdeckej divízie spomínanej rumunskej armády. Súčasne s nimi prenikli vo včasných ranných hodinách do mesta aj jednotky sovietskej, 54. Karnačevovej brigády. V ťažkých bojoch o dobytie Rožňavy zaplatilo tým najcennejším – vlastnými životmi 1 210 rumunských vojakov, ktorý padli 13. januára pri ovládnutí niekoľko stometrového úseku na Silickej planine. Úsilie rumunských divízií ocenil aj generál Zmačenko pochvalným listom veliteľovi 4. rumunskej armády, generálovi Avrameskuovi za energický útok, ktorý bol príkladom vojenského umenia.
Po oslobodení, na obnovení riadneho života, chodu mesta a založení povojnového národného výboru mali zásluhu aj partizáni z oddielu majora Kozlova. Členovia prvého národného výboru Ladislav Ambruzs, Dr. Kiss a Ján Miklóšik, spomínali, že sovietsky veliteľ mesta major Gavrilov dbal na to, aby k obnove hospodárskeho a politického života mesta boli prizvaní všetci nekompromitovaní obyvatelia bez ohľadu na národnosť a politickú príslušnosť.
Foto, zdroj: Mesto Rožňava
