2-dňová túra z Vysokých Tatier
Pred nedávnom sme sa rozhodli, že ideme na 2-dňovú túru do Vysokých tatier. Tak som vybavil ubytovanie v horskom hoteli na Popradskom plese.
Dostali sme sa tam tak, že sme šli na Štrbské pleso TEŽ-kou a odtiaľ pešo až na hotel, celkom fajn rozcvička. Zložili sme sa a ubytovali v hoteli. Potom sme vyrazili na Hincové plesá, pričom Veľké Hincovo pleso sme videli asi minútu, potom už ho zahalila hmla…Chceli sme pokračovať aj na Kôprovský štít, ale začalo hrmieť, tak sme utekali dole. Búrka nás chytila len okrajovo. Zišli sme teda naspäť do hotela, oddýchli sme si a dostali sme nápad prejsť sa k symbolickému cintorínu. Z hotela to je asi 25 minút pešo, kde sú umiestnené tabule ľudí, ktorí zahynuli vo Vysokých Tatrách. Našli sme tam aj tabulu záchranárky pochádzajúcej z obce Henckovce, ktorá spadla z približne 80 metrovej výšky. Väčšinu obetí však tvoria Poliaci a Česi. Ale ani sa nečudujem, chodia po horách nedisciplinovane, všade sa tlačia. Na druhý deň sme sa pohli na rysy. Po raňajkách sme vyrazili. Bolo približne 8 hodín ráno. Na začiatku trasy boli pripravené veci, ktoré dobrovoľníci mohli vziať na chatu pod rysmi. Ale 70 kg niesť hore? Zatiaľ som celkom normálny …Ale raz to hore vynesiem. Tak teda sme vyštartovali. Asi za 25 minút sme prišli ku rázcestiu nad Žabím potokom (1580 m.n.m.). Zabočili sme na Žabie plesá, kde to malo trvať cca 45 minút. My sme to dali asi o 5 minút skôr 8-) a to s nami ešte šla aj moja mama, ktorá má tohto roku 50-ku. Žabie plesá boli spočiatku zahalené hmlou, ale asi po minúte od nášho príchodu sa hmla rozplývala. Pekný úkaz. 5 minút sme si oddýchli a pokračovali sme ďalej na Rysy, až sme prišli ku reťaziam, pomocou ktorých sa lezie hore. Mal som z toho nočnú moru z minulého roku, kde sme liezli na Priečne sedlo, ale toto bolo jednoduché, teda aspoň pre mňa. Prekonali sme tento pomerne najťažší úsek a potom sme postupovali ku chate (2250 m.n.m.). Nakoniec sme dorazili k vytúženej chate asi po 2,5 hodinách, čo bolo fajn, lebo sme to stihli v predstihu. Na chate sa naša partia rozdelila, pretože niektorým sa už od chaty nechcelo pokračovať na severozápadný vrchol Rysov. Severozápadný vrchol zároveň slúži od roku 2000 ako hraničný peší prechod (červená turistická značka, otvorený len od 1. júla do 30. septembra) a je najvyšším bodom Poľska. My sme ďalej pokračovali hore. Je to riadne fyzicky náročné. Dorazili sme na vrchol Rysov (2499 m.n.m.). Bola hmla, tak sme nemali dobrý výhľad, ale trochu sa odkrylo Morské oko na poľskej strane a tiež Žabie plesá na slovenskej strane. Po krátkom pobyte na vrchole sme sa vrátili naspäť na chatu, kde sme sa šli pozrieť na známu latrínu. Vykonávanie potreby spríjemňuje ohromný výhľad na Tatry …Potom sme sa vrátili na popradské pleso a po asfaltovej ceste sme pešovali na zastávku TEŽ. Bola to fajná túra a ešte máme tohto roku v pláne výstup na kriváň 13.8., výstup na ostrý roháč a prechod ostrvou na Sliezsky dom cez Batizovské plesá, tak uvidíme, hádam sa to podarí…
foto,text: Roman Nemec
